Každý piaty Slovák trpí úzkostnými stavmi či depresiami

BRATISLAVA – Až 20 % slovenskej populácie má stredne závažné až závažné príznaky úzkosti, teda také, ktoré človeku prekážajú pri bežnom fungovaní. V porovnaní so situáciou pred pandémiou koronavírusu ide o výrazné zvýšenie, o čom svedčia aj údaje Všeobecnej zdravotnej poisťovne, podľa ktorých lekári vlani predpísali viac psychiatrických liečiv. Zvládnuť strach či stres v aktuálnej epidemickej situácii pritom dokáže pravidelná pohybová aktivita. Zabúdať by sme na ňu nemali ani počas nadchádzajúcich jesenných dní, ktoré môžu u niektorých vyvolávať smutnejšiu náladu. Informuje o tom Všeobecná zdravotná poisťovňa na svojom webe.

Telesné a duševné zdravie spolu úzko súvisia. Zlepšenie telesnej kondície má veľký vplyv na kondíciu duševnú a naopak. „Ľudia ktorí sa viac hýbu, zvládajú lepšie stresové situácie, pretože celý ich organizmus sa akoby preladí na odolnejšiu úroveň. Pri intenzívnom pohybe sa totiž molekuly vylučujú z rôznych tkanív. Aby sa telo prispôsobilo tejto náročnej situácii, orgány navzájom komunikujú a dokonca sú schopné meniť štruktúru iných orgánov, že ju posilnia. Niektoré z molekúl prenikajú aj do mozgu a prispievajú dokonca k tvorbe nových nervových buniek. Náš organizmus je tak odolnejší voči stresu, znižuje sa riziko ochorení – stávajú sa z nás zdravší ľudia či už fyzicky, ale aj mentálne,“ vysvetľuje vedkyňa Barbara Ukropcová z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied, ktorá sa venuje skúmaniu pohybu a jeho účinkom na zdravie z pohľadu procesov, ktoré sa v organizme pri fyzickej aktivite odohrávajú.

Aspoň nejaký pohyb je vždy lepší ako žiadny, a to najmä pri sedavej robote. Aby však náš organizmus budoval odolnosť voči stresu či rôznym chorobám vrátane onkologických, človek by mal vykonávať stredne intenzívnu aeróbnu, resp. vytrvalostnú aktivitu 150 až 300 minút minimálne päťkrát do týždňa. Ide o pohybovú aktivitu, pri ktorej sa človek spotí a rozbúcha sa mu srdce.

Mládež a pandémia?

Odborníci na celom svete varujú, že práve deti a mladí ľudia sa vyrovnávajú s pandémiou ťažšie. Pritom pre deti platí to, čo pre dospelých – pohyb nielenže pôsobí priaznivo na ich mentálne zdravie, ale je kľúčový aj pri ich vývine a dokonca má vplyv na prospech v škole. „Náš prieskum to jednoznačne dokazuje. Na tri týždne sme študentov poprosili, aby vymenili aktívny životný štýl za sedavý. Napriek tomu, že stravu nemenili, ich kondícia, ako aj prospech v škole sa zhoršili. Samozrejme, vplyv to má aj na psychiku jedinca,“ dopĺňa Barbara Ukropcová. Viac zaujímavostí o účinkoch pohybu aj na mentálne zdravie sa dozviete v poslednej časti podcastu VšZP Všeobecne o zdraví.

Tému duševného zdravia VšZP otvára pravidelne v rámci informačnej kampane Dobrá správa pre telo a dušu, ktorá je zameraná na starostlivosť o psychickú pohodu a dobrú fyzickú formu širokej verejnosti. „Na príprave obsahu spolupracujeme aj s ďalšími odborníkmi zo Slovenskej akadémie vied. Užitočné informácie a rady zamerané na potrebu starostlivosti o svoje duševné zdravie zverejňujeme na webe VšZP, preventivne.sk, sociálnych sieťach, téme sa venujeme aj v našom podcaste Všeobecne o zdraví. Ako členovia Koalície firiem za duševné zdravie Ligy za duševné zdravie, ktorými sme sa stali v marci tohto roka, sa taktiež staráme o duševnú pohodu našich zamestnancov. Vzdelávame ich prostredníctvom webinárov, podcastov, rozhovorov a umožňujeme im zapojiť sa aj do rôznych športových aktivít. Aktuálne sa hýbeme pre dobrú vec v súťaži Športujeme spolu o dušu, ktorú pripravila Liga za duševné zdravie,“ hovorí manažérka komunikácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne Eva Peterová.

To, že pandémia spôsobená ochorením COVID-19 má negatívny vplyv na fyzické, ale aj na psychické zdravie ľudí, dokazujú aj dáta najväčšej zdravotnej poisťovne. V minulom roku totiž lekári predpísali o 31 500 viac psychiatrických liečiv ako v roku 2019. Boli to najmä lieky používané na krátkodobú liečbu úzkostných porúch a antidepresíva. Z toho vyplýva, že duševné poruchy trápia nielen tých, čo s nimi už mali skúsenosť, ale aj tých, ktorí tieto problémy doteraz nemali.

„Na tento krízový stav sme ihneď reagovali a od apríla tohto roku uhrádzame našim poistencom aj psychoterapeutickú intervenciu, individuálnu psychoterapiu alebo psychodiagnostický rozhovor prostredníctvom elektronickej komunikácie. Podmienky úhrady tohto výkonu sú zverejnené vo verejnom prísľube VšZP v platnom znení. Toto riešenie krízového stavu za účelom zlepšenia duševného zdravia našich poistencov počas pandémie možno považovať za krok vpred smerom k online psychoterapii v štandardných podmienkach, čo si však bude vyžadovať súčinnosť aj iných kompetentných orgánov,“ dopĺňa Eva Peterová.

Najväčšia zdravotná poisťovňa má zazmluvnených 182 poskytovateľov starajúcich sa o duševné zdravie ľudí po celom Slovensku. Poistencom prepláca široké spektrum diagnóz u psychiatrov, ako je napríklad demencia, duševné poruchy, poruchy osobnosti, správania a ďalšie. Z verejného zdravotného poistenia je hradená aj liečba u psychológov, najčastejšie psychodiagnostické vyšetrenia, individuálne alebo skupinové terapie.