Trpíte srdcovou arytmiou? Znížte riziko cievnej mozgovej príhody správnou liečbou

BRATISLAVA – Počuli ste už o poruche srdcového rytmu? Má ju niekto vo vašom okolí, vaši blízki? Trpíte srdcovou arytmiou? Pozorne si prečítajte nasledujúce riadky. O spomínanej problematike hovorí občianske združenie Únia pre zdravšie srdce.

Fibrilácia je podľa únie porucha srdcového rytmu, pri ktorej predsiene srdca pracujú nepravidelne, príliš rýchlo a neúčinne bez toho, že aby sa efektívne sťahovali. Krv v tejto časti srdca preto prúdi pomalšie, hromadí sa a  má tendenciu zrážať sa. Ak sa krvná zrazenina – trombus z predsiene odtrhne, putuje do krvného obehu a odtiaľ sa môže dostať do rôznych orgánov. Ak sa dostane do mozgu, vzniká mozgová porážka, ktorá je najvážnejšou komplikáciou fibrilácie srdcových predsiení (FP). Ľuďom, ktorým zistia túto diagnózu, lekár zvyčajne predpíše antikoagulancium, ktoré zabraňuje tvorbe krvnej zrazeniny v srdci.  „Najčastejším príznakom fibrilácie predsiení je nepravidelný rýchly tep. Mnohí ho však cítiť nemusia. Sťažujú sa len na únavu a zníženie výkonnosti. Zrazu nedokážu podať taký výkon ako pred mesiacom. Najhorším prípadom je, keď pacient utrpí ischemickú mozgovú príhodu a až tá nás privedie k diagnóze fibrilácie predsiení. To by sa však nemalo stávať,“ hovorí MUDr. Peter Olexa, PhD., kardiológ z VÚSCH v Košiciach.

Ako časté sú príznaky?

Príznaky fibrilácie sú prítomné len asi u 30 percent pacientov, až 70 percent nemá žiadne spomínané ťažkosti a netuší, že trpí FP. Rizikový stav srdca sa často zistí len počas pravidelnej lekárskej prehliadky. Intenzita príznakov FP zvyčajne súvisí s rýchlosťou pulzu – čím je vyššia, tým sú prejavy výraznejšie. Srdcové predsiene pri FP môžu biť až rýchlosťou 300 úderov za minútu. Okrem rizika vzniku zrazenín sa pri tejto srdcovej arytmii srdce nadmerne opotrebováva a postupne môže dôjsť až  k chronickému zlyhávaniu srdca.

„Fibrilácia predsiení je jedna z arytmií, ktorá súvisí aj s civilizačnými ochoreniami, preto sa dá ovplyvniť zmenou životného štýlu. Veľký podiel na vzniku fibrilácie predsiení má podľa výskumov nadváha a obezita. Pacienti, ktorí dokážu zredukovať svoju hmotnosť sa môžu zbaviť fibrilácie predsiení, alebo aspoň významne zlepšiť svoje príznaky. Dôležité je tiež liečiť vysoký krvný tlak, ak je prítomný a aj ďalšie ochorenia, ktoré nie sú  chorobami  srdca, ale majú vplyv na fibriláciu predsiení. Je to napríklad zvýšená funkcia štítnej žľazy, ktorá dokáže priamo vyvolať fibriláciu predsiení. Na vzniku FP sa tiež môžu podieľať pľúcne ochorenia či syndróm spánkového apnoe,“ vysvetľuje MUDr. Adrian  Bystriansky, vedúci lekár oddelenia arytmií, SÚSCCH v Banskej Bystrici.

Perorálne antikoagulanciá sú odporúčanou liečbou  v prevencii mozgovej príhody spojenej s FP u väčšiny pacientov okrem malej skupiny tých, ktorým lekár po vyšetrení stanoví nízke riziko vzniku mozgovej príhody v súvislosti s FP.  Sú to pacienti s FP mladší ako 65 rokov  a bez ďalších ochorení akú sú krvný tlak, diabetes, srdcové zlyhávanie alebo cievne ochorenie. Pacienti postihnutí mozgovou príhodou spojenou s  FP sú v troch prípadoch z piatich postihnutí trvalými následkami a v jednom prípade z piatich mozgová príhoda spojená s FP vedie ku smrti.

Všetky antikoagulanciá účinkujú tak, že znižujú riziko vytvárania krvných zrazenín v organizme. Tieto zrazeniny môžu blokovať prietok krvi do životne dôležitých orgánov, tkanív či končatín. Mikroskopické zrazeniny v cievach mozgu síce nespôsobia cievnu mozgovú príhodu, postupne však zhoršujú činnosť mozgu. Vďaka pokrokom v medicíne je v súčasnosti dostupných viac možností antikoagulačnej liečby než pred pár rokmi.  Všetky spomaľujú a znižujú tvorbu krvných zrazenín.   Aktuálne dostupné možnosti antikoagulačnej liečby, ktoré znižujú riziko mozgovej príhody spojenej s FP sa delia na dve skupiny: Sú to antagonisti vitamínu K (VKA) a NON-vitamín K antagonisti – priame  antikoagulanciá (NOAK).

„Pacientov najmä zaujíma, prečo potrebujú užívať antikoagulanciá. Ak  pochopia, aké má fibrilácia predsiení riziká a že im vážne hrozí cievna mozgová príhoda, úplná väčšina z nich liečbu príjme a disciplinovane ju berie. Motiváciou je pre nich aj to, že dnes už vieme až o polovicu znížiť riziko cievnej mozgovej príhody spojenej s fibriláciou predsiení. Pacientov zaujímajú aj riziká tejto liečby. Je veľkou výhodou, že súčasná moderná antikoagulačná liečba NOAK nezvyšuje riziko vážneho, život ohrozujúceho krvácania. Jeden zo skupiny liekov NOAK má dokonca k dispozícii protilátku, ktorá dokáže veľmi rýchlo a účinne neutralizovať účinok tohto liečiva riediaceho krv,“ hovorí MUDr. Adrián Bystriansky.

Podľa MUDR. Petra Olexu je výhodou, že pri skupine liekov nazývaných NOAK  už jednodňové vynechanie dávky dokáže navodiť v  tele stav,  že liek na organizmus neúčinkuje.  „Môže sa to zdať ako nevýhoda, je to však obrovská výhoda, najmä ak je nutné liečbu z náhlych dôvodov ukončiť. Môže to byť bežné trhanie zuba, vyberanie znamienka, ale aj náhle stavy, ktoré vyžadujú urgentnú operáciu. Pri VKA trvá doznievanie účinku lieku 7 dní, pri NOAK lekári dokážu stav chirurgicky vyriešiť už po 24 hodinách, lebo účinok lieku dovtedy odznie.  Je výborné, že jedno z NOAK liečiv má antidotum, ktorým sa dajú riešiť  náhle,  akútne stavy. Sú to tie situácie, pri ktorých nie je možné čakať s chirurgickým riešením 24 hodín, počas ktorých účinok NOAK odznie,“ dodáva kardiológ.

Zdroj: Únia pre zdravšie srdce