Sociálne siete

Zdravie

Zhoršujúca sa klíma vplýva i na zdravie ľudí

Svetový deň humanitárnej pomoci bol venovaný boju s klimatickou krízou.

Zverejnené:

Upravené: 22. augusta 2021 o 18:06

46

klima
Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/Ivan Bandura

REKLAMA

Tlačová správa

BRATISLAVA – Tohtoročný Svetový deň humanitárnej pomoci (19. augusta) bol venovaný boju s klimatickou krízou, ktorá predstavuje jednu z najväčších zdravotných hrozieb, ktorej ľudstvo čelí. Informuje o tom Úrad verejného zdravotníctva SR na svojej stránke.

Tento deň je zásadným míľnikom pred novembrovým samitom COP26 (The COP 26 UN Climate Change Conference), kde sa stretnú lídri zo 196 krajín, aby sa pokúsili dohodnúť na opatreniach, ktoré by dostali zmenu klímy pod kontrolu. Svet čelí sérii rekordných horúčav, katastrofických búrok a meniacich sa poveternostných podmienok, preto je Svetový deň humanitárnej pomoci 2021 zameraný na problematiku zmeny klímy a klimatickej krízy.Zmena klímy predstavuje núdzovú situáciu, ktorá má vplyv na potravinové systémy, šírenie chorôb, zdravotnícke systémy a spoločnosť ako celok.

Klíma vplýva na zdravie

Zmena klímy má za následok horšie výsledky v oblasti zdravia, zvyšujúcu sa úmrtnosť a je príčinou nerovností v oblasti zdravia najmä v rozvojových a najmenej rozvinutých štátoch. Zdravie je však veľmi dôležitou a významnou súčasťou riešenia; pozitívne vplyvy opatrení v oblasti zmeny klímy na zdravie môžu motivovať k posilneniu globálnych ambícií. Zdravotné systémy, ktoré sú odolné voči zmene klímy, môžu pomôcť chrániť ich obyvateľstvo pred negatívnymi vplyvmi v krátkodobom i dlhodobom horizonte a udržateľné nízkouhlíkové zdravotné systémy môžu významne prispieť k zníženiu národných a globálnych emisií.

Zdravie bolo vybrané ako prioritná oblasť vedy COP26. Program COP26 pre zdravie bol vytvorený s cieľom posilniť zameranie na zdravie a pozície v rámci COP26. Medzi kľúčové priority COP26 v oblasti zdravia patria:

  • budovanie zdravotných systémov odolných voči zmene klímy;
  • rozvoj nízkouhlíkových udržateľných zdravotníckych systémov;
  • adaptačný výskum pre zdravie;
  • zahrnutie priorít zdravia do národných programov,
  • zvýšenie hlasu zdravotníckych pracovníkov ako obhajcov silnejších pozícií v oblasti zmeny klímy.

Zmena klímy ovplyvňuje životy a zdravie ľudí rôznymi spôsobmi. Ohrozuje základné zložky dobrého zdravia – čistý vzduch, bezpečnú pitnú vodu, dodávky výživných potravín a bezpečné obydlia – a má potenciál podkopať desaťročia pokroku v oblasti globálneho zdravia.

Stav klimatickej núdze zasahuje v najväčšej miere tých, ktorí k nej najmenej prispeli. Očakáva sa, že v rokoch 2030 až 2050 bude zmena klímy spôsobovať približne 250 000 ďalších úmrtí ročne, a to iba na podvýživu, maláriu, hnačku a tepelný stres. Odhaduje sa, že priame náklady na poškodenie zdravia sa do roku 2030 pohybujú medzi 2 až 4 miliardami USD ročne.

Oblasti so slabou zdravotnou infraštruktúrou – väčšinou v rozvojových krajinách – budú najmenej schopné zvládnuť zhoršujúcu sa situáciu bez pomoci a nebudú schopné sa pripraviť a reagovať. Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization, WHO) podporuje krajiny pri budovaní zdravotných systémov odolných voči zmene klímy a pri sledovaní národného pokroku v oblasti ochrany zdravia pred zmenou klímy.

Zníženie emisií skleníkových plynov prostredníctvom lepšej voľby dopravy, potravín a energie má za následok zlepšenie zdravia, najmä prostredníctvom zníženia znečistenia ovzdušia. Parížska dohoda je preto potenciálne najsilnejšou dohodou o zdraví v tomto storočí. WHO podporuje krajiny v hodnotení zdravotných prínosov, ktoré by vyplynuli z implementácie existujúcich vnútroštátne stanovených programov podporujúcich Parížsku dohodu, a potenciálu väčších úžitkov z ešte ambicióznejších opatrení v oblasti klímy.

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA