ISW: Putin sa v roku 2023 nezastaví, dúfa, že zima zlomí vôľu pomáhať Kyjevu

Ruský prezident Vladimír Putin vojnu proti Ukrajine v roku 2023 nezastaví. 

Americký inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej analýze počíta s tým, že Putin bude v zime sledovať vplyv vojny na situáciu v Európe, a na základe toho rozhodne, či na Ukrajinu na jar vyšle odvedených vojakov, alebo sa rozhodne inak.

ISW usudzuje, že Putin vojnu nezastaví a bude sa snažiť boje predĺžiť, aby udržal okupované územia a vytvoril tlak, ktorý bude Západ nútiť ukončiť podporu Kyjevu.

O priamy konflikt s NATO sa ruský prezident podľa amerických analytikov usilovať nebude, ale môže hroziť použitím zbraní hromadného ničenia a ohrozovať NATO s cieľom zastaviť západnú pomoc Ukrajine.

Americký LNG nemôže nahradiť ruský zemný plyn o ktorý Európa prišla

„Za prvé Putin pripravuje podmienky, aby mohol v najbližšej budúcnosti ďalej posielať zle vycvičených vojakov priamo do boja namiesto toho, aby boje prerušil a poskytol čas na vybudovanie účinnej vojenskej sily. A za druhé je jeho teória o víťazstve založená na predpoklade, že ťažká zima pomôže zlomiť vôľu Európy,“ uvádza analýza.

Ruských gólov chce Putin nasadiť do bojov po štyroch až šiestich mesiacoch výcviku, čím môžu vzniknúť podmienky pre ofenzívu Rusov po konci jarného topenia.

Pre to, že chce Moskva vo vojne pokračovať, podľa ISW svedčí nedávna čiastočná mobilizácia, ktorú Putin vyhlásil. Prezident nepočíta s prímerím ani s vyhrotením bojov, ktoré by mu umožnilo ukončiť vojnu podľa jeho predstáv.

Kremeľ už nejaký čas tvrdí, že je pripravený s Ukrajinou rokovať. Podľa ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova chce Moskva rokovať so Západom, „ak dostane realistické návrhy založené na princípoch rovnosti a vzájomného rešpektu voči záujmom, čo umožní dospieť ku kompromisom a vyváženiu záujmov všetkých krajín regiónu“. Kyjev za jediný realistický predpoklad na rokovanie považuje stiahnutie ruských jednotiek z ukrajinského územia.

Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu 21. septembra a minister obrany Sergej Šojgu po piatich týždňoch oznámil jej koniec, zmobilizovať sa vraj podarilo potrebných 300-tisíc ľudí.

V Iráne napriek ultimátu pokračovali demonštrácie, univerzity hlásia strety