Pandémia vplýva na všetkých, neobchádza ani deti. Ako predísť vzniku depresií práve u nich?

BRATISLAVA – Lockdown má vážny vplyv na psychiku detí. Vyplýva to zo štatistík ministerstva školstva, ktoré zaznamenalo štvornásobný nárast psychických ťažkostí u detí do veku deväť rokov. Údaje potvrdzujú aj linky pomoci IPčko.sk a Dobrá linka, ktoré evidovali počas prvej vlny pandémie extrémny nárast žiadostí o kontakt. Linka detskej istoty avizuje, že až v 90 percent volaní detí a mladých ľudí rezonuje téma koronavírusu. Ako môžu rodičia pomôcť deťom znížiť stres a predísť tak vzniku depresií, radí sociálna pracovníčka a zakladateľka OZ Rozumieme deťom Petra Ragas.

Ministerstvo školstva zaevidovalo, že sa až o 33 percent zvýšil počet detí do 18 rokov, u ktorých sa prejavili depresívne syndrómy. Deväťnásobný nárast psychických ťažkostí nastal u detí do veku deväť rokov a u polovice žiakov sa objavili problémy s distančnou formou vzdelávania. „Ak sa deti necítia v poriadku, tak sa to odzrkadľuje aj na výkonoch v škole,“ uviedla na tlačovej konferencii rezortu školstva, ktorá sa konala na začiatku februára, riaditeľka odboru inkluzívneho vzdelávania Svetlana Síthová.

Zhoršenie situácie zaznamenala aj linka pomoci IPčko.sk, ktorá v apríli 2020 zriadila špecializovanú COVID-19 Krízovú linku pomoci, a teda k chatovému a mailovému poradenstvu pridala aj možnosť skontaktovať sa s odborníkom cez telefón a video. Počas doby trvania projektu poskytla 40 880 poradenských a krízových služieb.

Ako predísť vzniku depresií?

Podľa zakladateľky OZ Rozumieme deťom Petry Ragas môže spoločný čas, ktorý rodičia trávia s deťmi zmysluplne, predísť vzniku depresií, viac upevní vzťahy a rodiny si tak budú bližšie.

Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/Mathilde Langevin

Aj keď rodičia nenahradia deťom čas strávený s rovesníkmi, môžu im však pomôcť vo veľkej miere znížiť stres a vytvoriť bezpečnú zónu v kruhy rodiny. Budú tiež viac sebestačnejší a naučia sa ľahšie prispôsobovať novým situáciám.

Má rodina počas dňa, týždňa alebo mesiaca spoločné rituály? Ak ešte žiadne nemá, je určite dobrou voľbou si nejaký spoločne vytvoriť alebo jeden z rodičov môže zaviesť novú rodinnú tradíciu, radí Petra Ragas.

„U nás je to rôzne, s vekom detí sa nám to mení. Ráno si napríklad púšťame ako budíček pesničku, na ktorú si zatancujeme či zaspievame, a hneď nám to zlepší ráno náladu. Rodinné rituály môžu byť aj spoločné raňajky, večera, víkendové pohybové hry vonku ako kopanie si lopty,“ hovorí odborníčka, podľa ktorej je dôležité, aby sa aj pri odchode z domu rodičia a deti rozlúčili, objali sa, pretože ľuďom chýba osobný kontakt, s priateľmi a blízkymi komunikujeme len cez mobil, a z toho vznikajú depresie.

„Vedeli ste, že malé dieťa sa v priemere smeje až 16-krát denne? Zatiaľ čo dospelý človek len štyri až šesťkrát za deň.

„Vedeli ste, že malé dieťa sa v priemere smeje až 16-krát denne? Zatiaľ čo dospelý človek len štyri až šesťkrát za deň. A hovoríme, že smiech je liek. Začnime sa doma viac smiať spoločne a budeme sa cítiť lepšie,“ prezrádza Ragas. Jedným z rituálov, vďaka ktorému sa rodina zabaví, môže byť aj hranie spoločenských hier. „Množstvo rodín má tradíciu, že si v sobotu večer alebo v nedeľu zahrajú karty, šach alebo dokonca odvážnejšie hry ako Activity, ktoré rozosmejú deti i rodičov,“ tvrdí Jana Karásková zo spoločnosti Piatnik.

Tráviť spolu čas

Spoločné chvíle s rodinou v rámci jednej domácnosti môžu deťom podľa Ragas len prospieť.

Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/Annie Spratt

Ide o čas, ktorý rodina trávi aktívne spolu a potom je každý sám. S dieťaťom sa môže rodič hrať, tvoriť, rozprávať a potom sa dohodnú, že rodič pôjde pracovať, aj keď je doma vo svojej kancelárii alebo obývačke, a dieťa sa zahrá samo.

„Všetko závisí od samostatnosti dieťaťa. Kričaním na neho, že teraz nemám čas, a že musím pracovať, si neuľavíme a dieťaťu nepomôžeme. Spokojní nebude nikto,“ upozorňuje Ragas, podľa ktorej je dôležité tráviť s dieťaťom aspoň hodinu denne pri spoločnej aktivite.

Odborníčka odporúča nebrať učenie s dieťaťom ako spoločnú aktivitu, ale uprednostniť radšej vzájomnú komunikáciu, nejaký obľúbený šport alebo prechádzky v prírode na čerstvom vzduchu.

Pravidelne sa opakujúci režim je základ

Podľa odborníčky je, aj keď sú zatvorené niektoré škôlky a školy, stále potrebný pravidelne sa opakujúci režim, ktorý bude zavedený od rána až do večera, aby sa deti cítili bezpečne. Režim predtým zahŕňalo chodenie do školy, teraz ho rodičia musia nastaviť sami.

„Ráno vstávam o šiestej – siedmej hodine, ako keď som chodila odnášať syna. Spolu sa naraňajkujeme, čo momentálne vnímam ako veľkú výhodu rodín, že môžu konečne spolu jesť a byť pri sebe. Potom nasleduje doobedné hranie sa, online výučba, skontrolovanie úloh, tvorenie a čítanie. Poobede máme ako rituál, že si pozrieme jednu rozprávku. Určite by som nepúšťala deťom rozprávku ráno pred školou, keďže sú rozprávky akčné a pre deti zaujímavé, a oproti nim im potom príde učivo nudné a nevedia pri ňom vydržať, ani keď je online,“ vysvetľuje.

S deťmi sa treba rozprávať o tom, čo sa deje

Dôležitou súčasťou domácnosti je rozprávanie. Ako zdôrazňuje Petra Ragas, pri komunikácii je nutné pozerať sa do očí, nemať sklonenú hlavu či zrak a aktívne počúvať svojho partnera a deti, pretože tie sa to potom naučia od rodičov. „Rozprávať sa o tom čo sa deje, netajiť to, rozprávať sa o budúcnosti, o snoch a cieľoch, o tom, čo deťom chýba, nezakrývať detské emócie, nesnažiť sa ich, keby začali plakať, hneď zabaviť niečím iným alebo utíšiť,“ dodáva.