Rozhodovanie súdov musí zohľadňovať ochranu žien a detí pred násilím, apelujú organizácie

BRATISLAVA – Vo výskume o prevalencii násilia páchaného na deťoch uviedlo až 70 percent detí, že zažili niektoré zo situácií násilia alebo zanedbávania. Dialo sa prevažne v domácom prostredí, a to zo strany najbližších príbuzných. Reprezentatívny výskum domáceho násilia v SR zo všetkých jeho prejavov zaznamenal najvyšší výskyt partnerského násilia na ženách, takúto skúsenosť malo 19 percent žien, skúsenosť mužov s partnerským násilím bola deväť percent. Takmer 40 percent žien, ktoré majú skúsenosť so sexuálnym násilím, ho zažili zo strany svojho súčasného alebo bývalého partnera. V tlačovej správe na to poukázala manažérka komunikácie národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie Inštitútu pre výskum práce a rodiny Viera Böttcher.

Koncom januára mala Súdna rada SR online stretnutie s členmi občianskych združení a iniciatív, ktoré upozorňujú na dlhoročné problémy súvisiace s porušovaním ústavných práv a medzinárodných dohovorov v rodinnoprávnej agende. Sedemnásť organizácií a 28 expertov pôsobiacich na Slovensku v oblasti prevencie násilia na ženách a domáceho násilia vníma pozitívne ochotu Súdnej rady SR vypočuť si podnety občianskej spoločnosti vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, aj tie o prieťahoch v konaní, s ktorými sa stretávajú v praxi. „Súčasne sme si so znepokojením všimli niektoré vyjadrenia jednotlivcov z radov občianskej spoločnosti, ktoré zazneli na predmetnom stretnutí,“ uvádza sa v stanovisku organizácií, ktoré zaslali v stredu 17. februára Súdnej rade SR.

Na nevyhnutnosť zohľadniť domáce násilie pri rozhodovaní o zverení detí do starostlivosti a úprave styku s nimi poukazuje aj stanovisko Výboru pre odstránenie diskriminácie žien, ktoré zdôrazňuje, že pri rozhodovaní musí prevažovať najlepší záujem dieťaťa. „So znepokojením sledujeme snahy vytvárať dojem, že vysoko konfliktné spory rodičov o formu starostlivosti o deti nemôžu mať nič spoločné s problematikou partnerského a domáceho násilia. Podľa zahraničných výskumov sa história násilia vyskytuje v najmenej 50 percentách prípadov vlečúcich sa poručenských sporov. Navyše, separáciou partnerov sa násilie často nekončí, iba nadobúda nové formy,“ upozorňujú organizácie.

Osoby, ktoré sa dopúšťali partnerského násilia, sa v 30 až 60 percentách prípadov násilne prejavili aj voči svojim deťom. V mnohých prípadoch partnerského násilia sú deti svedkami násilia a táto skúsenosť môže byť pre nich traumatizujúca. „S ohľadom na tieto fakty apelujeme na zvýšenie záujmu a kapacít identifikovať partnerské a domáce násilie. Je nanajvýš dôležité poznať dlhodobé dopady násilia a vedieť vyhodnotiť riziko z neho hroziaceho nebezpečenstva aj pri rozhodovaní súdov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Aj keď to môže zakladať zvýšené časové nároky na rozhodovanie, v žiadnom prípade ich nemožno zamieňať so zbytočnými prieťahmi v konaní,“ zdôrazňuje stanovisko organizácií.

Organizácie sa ohradili voči požiadavke prezentovanej na predmetnom stretnutí, aby skutočnosť, že dieťa odmieta rodiča, ktorý má s ním právo styku, bola dôvodom na zmenu rozhodnutia o zverení do osobnej starostlivosti tak, že dieťa bude zverené odmietanému rodičovi. „Nie je predsa možné trestať jedného z rodičov za správanie dieťaťa ako ani dieťa samotné, keďže ono môže mať nespočetné množstvo dobrých dôvodov, prečo sa nechce s jedným z rodičov stretávať,“ dodali s tým, že rozhodnutie súdu o osobnej starostlivosti o dieťa a o styku druhého rodiča s dieťaťom musí byť výrazom individuality konkrétneho vzťahu rodič – dieťa. Súd musí zohľadniť citový vzťah dieťaťa ku každému z rodičov, ako aj ich schopnosť tento vzťah rozvíjať či kvalitu ich výchovného pôsobenia a ich osobností ako výchovných vzorov.