Európska komisia ide riešiť krízu ohľadom mikročipov, uvoľní miliardy eur

Európska únia v snahe znížiť závislosť na dovoze nedostatkových mikročipov uvoľní 11 miliárd eur na podporu ich vývoja v Európe.

Oznámila to predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Masívna podpora kľúčového technologického odvetvia má podľa komisie do konca desaťročia vyvolať investície v celkovom objeme 43 miliárd eur.

Únijná exekutíva chce tiež členským krajinám uľahčiť subvencovanie vývoja a výroby polovodičových súčiastok, s ktorých nedostatkom sa v súčasnosti stretávajú napríklad výrobcovia áut či elektroniky.

V súvislosti s pandémiou a prudkým rastom dopytu za pokrízového oživenia výroby sa niektoré odvetvia musia vyrovnávať s nedostatkom čipov, pri dovoze ktorých sú európske krajiny závislé predovšetkým na Spojených štátoch, Číne alebo Taiwane. EK chce preto v najbližších rokoch podporiť postupný presun výroby do Európy.

„V krátkodobom výhľade je našim cieľom zvýšiť odolnosť voči budúcim krízam tým, že budeme schopní predvídať nedostatky v dodávateľských reťazcoch a predchádzať im,“ vyhlásila von der Leyenová. V dlhodobejšej perspektíve by sa podľa nej Európa mohla stať jedným z dôležitých producentov „na tomto veľmi strategickom trhu“.

Meta Platforms hrozí, že stiahne Facebook a Instagram z Európy pre spor o zdieľanie údajov

Zatiaľ čo v súčasnosti sa EÚ podieľa na celosvetovej produkcii čipov asi deviatimi percentami, do konca tohto desaťročia by to malo byť 20 percent, vyčíslila cieľ šéfka Európskej komisie. K investíciám majú mať prístup tak veľké firmy, ako aj malé začínajúce podniky, ktoré môžu podľa nej priniesť zásadné inovácie.

Taktiež Brusel na účely vývoja a výroby čipov uvoľní pravidlá, ktoré v iných odvetviach štátom znemožňujú podporovať súkromné ​​firmy a zvýhodňovať ich tým pred európskou konkurenciou. Podmienky poskytovania verejných subvencií budú striktne vymedzené, teda aby sa týkali projektov, ktoré reálne znížia závislosť na dovoze. Podľa podpredsedníčky komisie Margrethe Vestagerovej môžu niektorí vývojári či výrobcovia získať z verejných fondov aj všetky chýbajúce financie, pokiaľ pôjde o úplne zásadný projekt.

„Čipy sú nutnosťou pre prechod k zelenému a digitálnemu hospodárstvu a pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Nemali by sme sa spoliehať na jednu krajinu či na jednu firmu, ktorá zabezpečí dodávky,“ vyhlásila Vestagerová. Tá má v komisii na starosti aj hospodársku súťaž.

Do krajín EÚ by chcel časť produkcie umiestniť napríklad kľúčový americký výrobca Intel , ktorý v januári potvrdil predchádzajúce plány otvoriť v Európe dve továrne. Dnes zverejnená stratégia podpory Únie podľa vyjadrenia firmy „tieto plány uľahčí“.

Plán komisie počíta aj s dôkladnou koordináciou medzi členskými štátmi, ktorá má monitorovať produkciu a dodávky čipov a zisťovať hroziace nedostatky na trhu. EÚ by vďaka tomu mala byť v krízových situáciách schopná včas a jednotne reagovať a zabezpečiť núdzové dodávky.

Pápež František prvýkrát vystúpil v televíznej talk show, zameral sa aj na ochranu životného prostredia