Európska únia by mala v roku 2030 produkovať 42,5 percenta celkovej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov. 

Zhodli sa na tom dnes ráno zástupcovia členských štátov a Európskeho parlamentu, ktorých dohoda zvýšila doterajší záväzok z 32 percent. Záväzok sa týka únie ako celku, mnoho členských krajín vrátane Česka má národné ciele výrazne nižšie. Smernica o obnoviteľných zdrojoch je súčasťou balíka návrhov, ktoré majú prispieť k výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov do konca desaťročia.

Aby pravidlá začali platiť, musí dohodu potvrdiť plénum europarlamentu a Rada EÚ zastupujúca členské krajiny.

Pôvodný návrh Európskej komisie počítal so zvýšením podielu solárnej, veternej či vodnej energie na 40 percent, v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu a v snahe zbaviť sa fosílnych zdrojov dodávaných Moskvou Brusel zvýšil navrhnutý cieľ na 45 percent. Časť krajín ale presadzovala pôvodný záväzok a vyjednávači sa nakoniec zhodli na kompromisnom variante. V roku 2021 sa obnoviteľné zdroje podieľali na celkovej spotrebe energie necelými 22 percentami.

„Obnoviteľné zdroje sú kľúčom k dosiahnutiu klimatickej neutrality a umožnia nám v dlhšom horizonte zabezpečiť energetickú suverenitu. Touto dohodou dávame istotu investorom a potvrdzujeme úlohu svetového lídra vo využívaní obnoviteľných zdrojov,“ povedala k dnešnej dohode eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová. Komisia už skôr vyčíslila, že prechod k obnoviteľným zdrojom si do konca desaťročia vyžiada investície viac ako sto miliárd eur. Členské krajiny podľa Bruselu budú môcť čerpať časť peňazí z mimoriadneho fondu obnovy.

Únijné krajiny si na základe dnešnej dohody budú musieť vybrať, či do roku 2030 zvýšia podiel obnoviteľných zdrojov v doprave na 29 percent, alebo obmedzia intenzitu skleníkových plynov produkovaných ich využitím v doprave o 14,5 percenta. Priemysel by mal zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov o 1,6 percenta ročne.

Zásadnú diskusiu viedli členské štáty o možnostiach využitia jadrovej energie prostredníctvom nízkoemisného vodíka, ktorý sa vyrába elektrolýzou z vody za pomoci elektriny z jadra. Skupina jeho zástancov vrátane Francúzska alebo Česka presadzovala väčší podiel nízkoemisného vodíka, odporcovia ako Rakúsko či Nemecko ho chceli vylúčiť úplne. Konečný kompromis hovorí o tom, že v roku 2030 bude musieť 42 percent vodíka využívaného v priemysle pochádzať z obnoviteľných zdrojov, o päť rokov neskôr tento podiel stúpne na 60 percent. Štáty síce budú môcť podiel vodíka z jadra zvýšiť, avšak iba ak dodržia svoj národný podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie.

Bulharsko vysvetlilo, prečo sa nepripojí k plánu EÚ na nákup munície pre Ukrajinu