Na Mars dopadol veľký meteorit, v kráteri sú kusy ľadu, odhalila NASA

Jeden z najväčších kráterov v histórii na planéte Mars odhalili prístroje vesmírnej agentúry NASA. V kráteri aj jeho okolí po dopade meteoritu vlani 24. decembra sú navyše veľké kusy ľadu. Ich prítomnosť môže byť rozhodujúca pre budúcu misiu človeka na červenej planéte.

Vedci to uviedli vo štvrtok na tlačovej konferencii. Neďaleko rovníka Marsu dopadol 24. decembra 2021 meteorit s priemerom medzi piatimi a 12 metrami, teda zhruba desaťnásobne väčší ako telesá, ktoré na Mars dopadajú bežne. Keďže atmosféra Marsu je zhruba stonásobne redšia ako atmosféra Zeme, teleso v nej nezhorelo a vytvorilo kráter s priemerom zhruba 150 metrov.

„Bol to jeden z najsilnejších dopadov, ktoré sme za 16 rokov misie zaznamenali,“ uviedla dnes Liliya Posiolová z vesmírnej technologickej spoločnosti Malin Space Science Systems, ktorá prevádzkuje kamery na planetárnej sonde MRO (Mars Reconnaissance Orbiter) obiehajúcej okolo Marsu.

V Českej republike boli dvaja blogeri odsúdení za nenávistné prejavy proti ukrajinským utečencom

Práve kamery na sonde MRO uzreli veľké kusy ľadu vo vzniknutom kráteri a jeho okolí. Prítomnosť ľadu v takej malej hĺbke pod povrchom vedca prekvapila, pretože meteorit dopadol relatívne blízko rovníka Marsu, jednej z najteplejších častí planéty.

„Do miest blízko rovníka chceme poslať aj astronautov. A mať ľad priamo pod povrchom je úžasné, pretože ho môžeme využiť na premenu na vodu, kyslík alebo vodík,“ vysvetlila riaditeľka planetárneho oddelenia NASA Lori Glazeová.

Working together, two @NASAMars spacecraft —one on the ground and one in orbit—detected a large meteorite that slammed into the Red Planet. The result was confirmed earlier this year: https://t.co/4ofuP8MXId pic.twitter.com/eVMFbBOY7U

— NASA (@NASA) October 27, 2022

Planetologička z americkej Brownovej univerzity Ingrid Daubarová dodala, že odhalenie prítomnosti ľadu v týchto miestach tiež pomôže vedcom pochopiť, ako sa voda na Marse uchovávala.

Dopad meteoritu nezachytili len kamery sondy MRO, ale predovšetkým seizmologické prístroje sondy InSight, ktorá na Marse pristála v novembri 2018 a teraz už značne prekonáva svoju odhadovanú dvojročnú životnosť.

Sonda InSight kvôli množstvu prachu na solárnych paneloch vyrába len zlomok elektrickej energie, ktorá by bola potrebná na prevádzku všetkých jej prístrojov. Špecialista na prieskum červenej planéty NASA Bruce Barnerdt preto na dnešnom brífingu hovoril aj o istom šťastí pri zachytení dopadu meteoritu, pretože seizmograf sondy je kvôli úspore energie v prevádzke len každý štvrtý deň.

„Možnosť toto vidieť práve v čase, keď InSight zbierala dáta, je skutočným vedeckým darom,“ povedala Daubarová.

Kanada zostane súčasťou britského Spoločenstva národov. Zákonodarcovia odmietli návrh na pretnutie väzby s Britániou