Prečo bocian mešká: Onkologickí pacienti a ich šance na vlastnú rodinu

BRATISLAVA – Mladých ľudí trpiacich na nádorové ochorenia pribúda. Vďaka pokrokom v diagnostike a liečbe sa lekárom darí ich životy pred najhorším uchrániť. Na zamyslenie však zostáva, ako sa postarať o to, aby sa po úspešnom absolvovaní liečby mohli čo najlepšie zaradiť do bežného života. Keďže onkologická liečba, chemoterapia alebo rádioterapia predstavuje veľkú záťaž pre celý organizmus, nie je prekvapením, že jej nežiaduce vedľajšie účinky sa môžu v niektorých prípadoch prejaviť aj na plodnosti.

Špecialisti z centier pre asistovanú reprodukciu vedia v takejto situácii pomôcť. V relácii Prečo bocian mešká sa môžete dozvedieť viac. Pozvanie prijala  MUDr. Iveta Švecová zo žilinskej pobočky centra pre gynekológiu a asistovanú reprodukciu GYN-FIV.

Podľa odborníčky je potreba o tomto probléme hovoriť. Prečo? „Neustále sa zvyšuje výskyt onkologických ochorení u pacientov v mladom veku. Neustále sa zvyšuje vek žien – prvorodičiek. To znamená, že priemerný vek prvorodičky sa pohybuje okolo 30-teho roku života. Kvôli týmto dvom skutočnostiam dochádza k „prelínaniu“ problematiky – čoraz viac onkologických pacientov ešte nemá naplnené reprodukčné plány, resp. dokončené,“ vysvetľuje na úvod Iveta Švecová.

A koho môžeme zaradiť do skupiny „mladý“ onkologický pacient? Podľa lekárky je jedným z najzávažnejších zdravotných problémov posledných rokov zvyšujúci sa výskyt onkologických ochorení u mladších mužov a žien v reprodukčnom veku. „Tradične boli označovaní pacienti so skorým nástupom onkologických ochorení ako skupina vo veku 20 – 39 rokov, ale výskyt jednotlivých typov nádorových ochorení celosvetovo stúpa aj v skupine do 50 rokov,“ priznáva Švecová.

Na otázku, ktorými onkologickými ochoreniami sú najčastejšie postihovaní ľudia v takomto mladom veku, odborníčka odpovedá: „Ženy sú najčastejšie postihované v tomto období rakovinou štítnej žľazy, prsníka, krčka maternice, lymfómami (rakovina lymfatických uzlín), kože a hrubého čreva. U mužov si v mladšom veku zachovávajú  prvenstvo nádory semenníkov, lymfómy, nádory štítnej žľazy, kože a hrubého čreva. Sú to ľudia v mladom a fertilnom veku, z ktorých veľká časť ešte nestihla naplniť svoje reprodukčné plány – túžbu po rodine.“

Protinádorová liečba vs. plodnosť

Iveta Švecová vysvetľuje vplyv protinádorovej liečby v súvislosti s plodnosťou „Dnes vieme, že protinádorová liečba – operačný zákrok, chemoterapia alebo rádioterapia, výrazne znižuje šance na otehotnenie. V súčasnosti existujú rôzne metódy liečby rakoviny.  Príkladom sú aj niektoré druhy chemoterapie, ktoré sú menej toxické pre pohlavné bunky, avšak voľbu konkrétnej kombinácie liekov je potrebné prispôsobiť typu nádoru a rozsahu ochorenia. Nie je teda vždy možnosť použiť najviac šetrný postup,“ približuje ďalej.

MUDr. Iveta Švecová

Pomocnú ruku tak môžu mladí ľudia s onkologickým ochorením dostať v centrách pre asistovanú reprodukciu. Aké majú teda možnosti, ak potrebujú pomôcť s neskorším založením vlastnej rodiny? Najlepšou liečbou neplodnosti, ktorá hrozí v dôsledku protinádorovej liečby, je v tomto prípade podľa Švecovej prevencia.

Pripomína, že dnes už existuje možnosť uchovať svoje pohlavné bunky pomocou prepracovaných – špeciálnych metód mrazenia. „Ako už bolo spomínané, protinádorová liečba môže výrazne ovplyvniť kvalitu pohlavných buniek negatívnym spôsobom. Metódy zachovania pohlavných buniek (vajíčok a spermií), prípadne embryí, je najlepšie vykonať ešte pred samotnou liečbou onkologického ochorenia,“ hovorí lekárka.

Upozorňuje tiež, že výber pacientov na uchovanie pohlavných buniek pred liečbou je veľmi individuálny, sle stále je možný. „Závisí predovšetkým od typu nádoru a od toho ako veľmi sa rozšíril. Je potrebná úzka spolupráca medzi ošetrujúcim onkológom a lekárom zaoberajúcim sa asistovanou reprodukciou. Veľmi dôležitým momentom je poučenie pacienta onkológom ohľadom tejto možnosti, resp. včasné odoslanie na konzultáciu do centra asistovanej reprodukcie.“

Švecová tiež opisuje metódy zachovania plodnosti u mužov a žien. U mužov s onkologickým ochorením je podľa Švecovej ideálne zamraziť vzorku spermií pred operačnou liečbou a následnou starostlivosťou (chemoterapia, rádioterapia). „Takto uskladnená vzorka vydrží pri správnom zaobchádzaní v bezchybnom stave aj desiatky rokov. Ak nie sú v ejakuláte prítomné spermie je možné vykonať operačný odber z nadsemenníka a pokúsiť sa tak zaistiť pohlavné bunky. Veľmi dôležité však je o tejto možnosti pacienta informovať a v čo najkratšom čase ho odoslať do centra asistovanej reprodukcie.“ upozorňuje.

Pri ženských pohlavných bunkách je to však už trochu zložitejšie. „Získaniu vajíčok musí predchádzať vyvolanie ich viacnásobného rastu a dozretia – stimulačná liečba (vykonávaná v centre asistovanej reprodukcie). Pri tejto liečbe sú pacientke v skrátenom „protokole“ (postupe podávania jednotlivých liečiv) podávané injekcie folikuly stimulujúceho hormónu (skr. FSH), ktorý sa u žien v tele vytvára aj prirodzene. Tento hormón zabezpečí v prirodzenom ovariálnom cykle rast folikulu, teda obalu, v ktorom dozrieva vajíčko. Pri stimulácii ho podávame vo vyšších dávkach, čo zabezpečí zisk viacerých vajíčok a zvýši šancu na následnú úspešnú tehotnosť,“ opisuje ďalej Švecová.

Ako dlho liečba trvá a kedy sa môže začať?

Proces hormonálnej stimulácie trvá približne 12 dní a po odbere vajíčok môže pacientka ihneď nastúpiť na onkologickú liečbu. Čas na hormonálnu stimuláciu neznamená pre pacienta zásadné oddialenie onkologickej liečby. Tento istý proces sa dá použiť aj po ukončení protinádorovej liečby. Vzhľadom na citlivosť pohlavných buniek voči chemo – a rádioterapii môže byť v tomto prípade „zisk“ kvalitných vajíčok oveľa nižší. Liečba môže začať v hociktorej časti ovariálneho cyklu, teda ktorýkoľvek deň menštruačného cyklu.

Existujú však aj prípady, keď táto hormonálna liečba už nie je možná. Podľa lekárky sú prípady, keď treba zahájiť chemoterapiu hneď – napríklad pri akútnej leukémii. „Existujú aj pacientky , u ktorých nie je možná vzhľadom na iné – sprevádzajúce – ochorenia, alebo pacientky, u ktorých už nie je zásoba vajíčok. Taktiež nie je potrebné vykonať túto liečbu u pacientov, ktorí podstúpia zabezpečovaciu terapiu s veľmi nízkym vplyvom na plodnosť.“

A ktorá metóda je najvhodnejšia? „Dôležité je aj poznať potreby a priania pacientov, ich rodinný stav a okolnosti počas ktorých stimuláciu podstupujú. Existujú totiž dve základné možnosti. Zmrazenie vajíčok, alebo zmrazenie embryí – v prípade, že žena má partnera, s ktorým si v budúcnosti plánujú založiť rodinu,“ tvrdí Švecová.

Zdroj: GYN-FIV

Pri prvej možnosti sú po odobratí vajíčka zamrazené a uložené, podobne ako pri spermiách. Táto metóda umožňuje uchovávanie vajíčok po dlhú dobu bez vplyvu na ich kvalitu. Vajíčka sa nemrazia spoločne, takže môžu byť použité buď všetky naraz, alebo jednotlivo podľa požiadaviek pacientky resp. páru (čo platí aj pre uskladnenie embryí). Miera prežitia vajíčok po zmrazení a rozmrazení je veľmi vysoká – je to až 90-97 percent.  Hlavnou výhodou zmrazenia vajíčok podľa Švecovej je, že v čase ich odberu nie sú potrebné spermie.

„Druhou možnosťou je zamrazenie embryí. Predchádza tomu úplne rovnaká hormonálna stimulácia (podávanie hormonálnej liečby pacientke) ako pri získavaní vajíčok s tým rozdielom, že v čase odberu sa vajíčka oplodnia partnerovými spermiami a narastú embryá. Embryo je veľmi odolné, po rozmrazení prežíva až 99 percent buniek, ktoré ho tvoria. V dnešnej dobe sú už výsledky z mrazenia embryí a vajíčok porovnateľné, avšak v prípade mrazenia vajíčok je želateľné ich získať približne 20. Tento počet zabezpečí reálnu šancu na otehotnenie, reálnu šancu získať dostatočný počet kvalitných embryí,“ poukazuje na problematiku Švecová.

Na koho, sa môže pacientka obrátiť, ak má onkologické ochorenie a má obavy o svoje reprodukčné plány? „Je veľmi dôležité, aby sa k pacientom s onkologickým ochorením, ktorí v budúcnosti plánujú rodinu, dostali aktuálne a presné informácie o možnostiach zachovania plodnosti včas. Treba sa pýtať svojho onkológa, gynekológa a kontaktovať čo najskôr centrum asistovanej reprodukcie. Rýchle riešenie je veľmi podstatné pre úspech celého procesu,“ radí ďalej odborníčka.

Zdravotná poisťovňa túto liečbu pacientom nehradí. Podľa Švecovej sa centrá pre asistovanú reprodukciu snažia svojim klientom pomáhať aspoň v rámci svojich možností. „Centrum GYN-FIV napríklad pomáha tak, že na mrazenie pohlavných buniek poskytuje onkopacientom úľavu do výšky 200 eur,“ hovorí.

Celý podcast moderuje Mária Halajová. Môžete si ho vypočuť aj tu:

Anchor: https://lnk.sk/vnq3

Spotify: https://lnk.sk/afv9

Google Podcasts: https://lnk.sk/awco

Apple Podcasts: https://lnk.sk/bfbg

GYN-FIV – centrum pre gynekológiu, urológiu a asistovanú reprodukciu