Gröhling viedol rezort školstva lepšie ako jeho predchodcovia, myslí si Šajgalík

BRATISLAVA – Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa pod vedením Branislava Gröhlinga (SaS) v porovnaní s jeho predchodcami určite zlepšilo. Pre agentúru SITA to v súvislosti s rokom Gröhlingovho pôsobenia vo funkcii ministra uviedol predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Šajgalík.

Ako ďalej zdôraznil, toto hodnotenie nevyplýva iba z pohľadu SAV, aj sám Šajgalík podľa vlastných slov vníma, že rezort má koncepciu. Minister podľa neho racionálne rozložil svoje sily a jeho štátni tajomníci sa venovali oblastiam súvisiacim s rezortom. Dodal, že pre SAV bolo dôležité, aby mal minister aj štátneho tajomníka pre vedu a výskum. Pri hodnotení ministra tak vychádza najmä z pôsobenia štátneho tajomníka Ľudovíta Paulisa (SaS), ktorého považuje za kvalifikovaného človeka. Gröhling nastúpil do funkcie šéfa rezortu školstva 21. marca 2020 a vo štvrtok 25. marca 2021 spolu s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivanom Korčokom (nom. SaS) podal demisiu.

Šajgalík poukázal na to, že v súvislosti s pripravovanými novelami, ktoré súvisia s ich druhým pokusom o prechod do verejnoprávnej formy hospodárenia, bol Paulis, ako aj celé ministerstvo, ústretový. Priblížil, že proces sa riadil participatívnym spôsobom a akadémia mohla doň vstupovať. „Ochota a nesmierne ústretový postoj ministerstva školstva je v radikálnom rozpore so skúsenosťou, ktorú sme mali pred tým. Takže z tohto pohľadu hodnotím pôsobenie pána ministra veľmi pozitívne,“ vysvetlil. Dodal, že celé pôsobenie ministerstva značne ovplyvnila pandémia, no z pohľadu SAV a prípravy pre nich najdôležitejších zákonov, rezort obstál.

Akadémia však od vedenia rezortu očakávala razantnejší nástup pri príprave štátnej vednej a inovačnej politiky, keďže ministerstvo školstva aj Ministerstvo hospodárstva SR patrili v tejto štvorkoaličnej vláde jednej politickej strane. „To je problém, ktorý sa s nami vlečie už dlhé roky a dlhodobo naňho upozorňujeme. Sme ochotní na príprave takéhoto materiálu participovať, ale k tomuto nedošlo,“ konštatoval Šajgalík. Ozrejmil, že aj keď sa príprava tejto politiky nemusela zmestiť do prvého roku vlády, považujú ju za dôležitú vec, ktorá sa neudiala.

O zmene právnej formy akadémie sa začalo diskutovať v roku 2014. Takmer 50 ústavov SAV sa malo zmeniť na samostatne hospodáriace subjekty. Peniaze z rozpočtu by im naďalej ostali, no zároveň by mohli začať aj obchodovať so svojimi objavmi a poznatkami. Podľa prijatého zákona z roku 2017 mali na začiatku júla 2018 vzniknúť verejné výskumné inštitúcie. Aby sa tak stalo, potrebovali sa zapísať aj do špeciálneho registra. Rezort školstva to vtedy odmietol a žiadal splnenie formálnych podmienok, na ktoré však podľa akadémie nemal nárok. V septembri 2018 sa tak transformácia SAV vrátila na začiatok.