100 000 „zmiznutých“ Mexičanov je tragédia, hovorí šéfka OSN pre ľudské práva Bacheletová

Mexiko eviduje už vyše stotisíc nezvestných osôb od začiatku evidencie takýchto prípadov v roku 1964, informovala tento týždeň tamojšia vláda. Väčšina (83.000) zmizla od roku 2006, keď vtedajšia vláda vyhlásila vojnu drogovým gangom a nasadila do boja s nimi armádu.

Generálny tajomník OSN António Guterres v pondelok vyjadril sústrasť rodinám obetí a vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová kritizovala mexické úrady okrem iného za vysokú mieru beztrestnosti v týchto kauzách.

Výbor OSN pre boj proti násilnému miznutiu ľudí, ktorého zástupcovia v predchádzajúcom polroku navštívili Mexiko, vo svojej aprílovej správe vyzval mexickú vládu, aby stiahla armádu z boja proti organizovanému zločinu. Táto stratégia sa podľa výboru neosvedčila a počty zmiznutých ľudí od roku 2006 rastú.

Ukrajina sa rozlúčila s prvým prezidentom Kravčukom, jeho pamiatku si prišiel uctiť aj Zelenskyj

„Za miznutím ľudí stojí najmä organizovaný zločin, viac či menej sa ale na ňom podieľajú aj štátni zamestnanci formou tajných dohôd, prehliadaním či nedbalým vyšetrovaním,“ konštatoval aj výbor OSN podľa denníka El País.

Pravicový prezident Felipe Calderón za ktorého vlády úrady evidujú 17.000 nezvestných, nasadil do boja s gangmi armádu. Za nasledujúcej vlády to bolo dvakrát toľko a za vlády prezidenta Andrésa Manuela Lópeza Obradora, ktorý sa úradu ujal v decembri 2018, to bolo 31.000.

Denník El País porovnal počty zmiznutých v Mexiku s niektorými ďalšími krajinami Latinskej Ameriky, rozdiel bol ale v tom, že u ostatných sa štatistika týka najmä občianskych vojen či diktatúr. Napríklad v Kolumbii, kde vláda do roku 2016 polstoročia bojovala s ľavicovými povstalcami z organizácie FARC, evidujú na 99.000 zmiznutých od roku 1970. V Argentíne za vojenskej diktatúry v rokoch 1976 až 1983 zmizlo okolo 30. ) to je podľa organizácie Amnesty International 45.000 nezvestných.

Mexické úrady majú tiež problém s identifikáciou nájdených obetí, v súčasnej dobe ich podľa denníka El País evidujú cez 52.000, u ktorých sa nedarí identifikácia. Pomôcť by mal Národný forenzný inštitút, ktorého založenie schválil mexický parlament minulý mesiac. Doteraz má totiž každý z tridsiatky štátov mexickej federácie vlastné databanky vzoriek DNA neidentifikovaných tiel.

Fínsko a Švédsko požiadali o vstup do NATO