Inflácia v eurozóne bola v októbri opäť rekordná, vzrástla na 10,7 percenta

Miera inflácie v eurozóne v októbri rovnako ako v predchádzajúcich mesiacoch zdolala ďalší rekord. Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v krajinách používajúcich spoločnú menu vystúpilo na 10,7 percenta. Spomalil rast ekonomiky EÚ aj eurozóny.

V rýchlom odhade to v pondelok uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. Hlavnou príčinou zrýchľujúcej inflácie je stále najmä prudké zdražovanie energií.

V porovnaní so septembrom je inflácia vyššia o osem desatín percentuálneho bodu a prekonala aj očakávania analytikov, ktorí počítali s jej rastom na 10,2 percenta. Údaje za celú Európsku úniu rýchly odhad neuvádza.

Vlani v októbri, kedy sa na ekonomike ešte naplno neprejavovalo postpandemické oživenie a energetická kríza, predstavovala miera inflácie 4,1 percenta.

Ceny energií v desiatom mesiaci tohto roku vzrástli o 41,9 percenta, čo je zrýchlenie proti septembrovej hodnote 40,7 percenta. Rýchlejšie je aj zdražovanie potravín, alkoholu a tabakových výrobkov, ktorých ceny sa zvýšili o 13,1 percenta, zatiaľ čo v septembri to bolo 11,8 percenta. Ceny neenergetického priemyselného tovaru stúpli v októbri o šesť percent a ceny služieb o 4,4 percenta, oboch prípadoch taktiež prekonali septembrový rast.

Americká ekonomika sa v 3. štvrťroku vrátila k rastu

Najvyššie hodnoty inflácie mala podľa dnešného odhadu trojica pobaltských krajín na čele s Estónskom (22,4 percenta). Na Slovensku rast cien zrýchlil na 14,5 percenta, v Nemecku na 11,6 percenta. Najnižšia bola vo Francúzsku, kde inflácia stúpla na 7,1 percenta.

Inflácia v eurozóne sa nachádza vysoko nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB). Tá v reakcii na prudký rast spotrebiteľských cien tento rok prvýkrát od roku 2011 zvýšila základné úrokové sadzby. Minulý týždeň centrálna banka zvýšila svoju základnú úrokovú sadzbu o ďalších 0,75 percentuálneho bodu. Posunula ju tak na dve percentá, čo je najvyššia úroveň od roku 2009.

Rast ekonomiky EÚ aj eurozóny v treťom štvrťroku spomalil

Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku stúpla proti predchádzajúcim trom mesiacom podľa sezónne prepočítaných údajov o 0,2 percenta. Je to výrazné spomalenie oproti druhému štvrťroku, keď ekonomika rástla o 0,7 percenta. V medziročnom porovnaní potom hrubý domáci produkt (HDP) stúpol o 2,4 percenta, zatiaľ čo v druhom štvrťroku sa zvýšil o 4,3 percenta.

V krajinách eurozóny hospodársky rast medzikvartálne spomalil aj na 0,2 z 0,8 percenta v druhom kvartáli. Medziročné tempo rastu v krajinách platiacich eurom kleslo na 2,1 z predchádzajúcich 4,3 percenta.

Ekonomický vývoj v jednotlivých krajinách sa naďalej líši. Zatiaľ čo hlavné ekonomiky v eurozóne mierne rástli, ekonomika v Lotyšsku výrazne poklesla, v porovnaní s tromi predchádzajúcimi mesiacmi o 1,7 percenta. Pobaltské štáty trpia dôsledkami kedysi úzkych ekonomických väzieb s Ruskom, ktoré sa dostali pod tlak v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine a západných sankcií.

Najvyšší nárast HDP – o 0,7 percenta – zaznamenalo medzikvartálne Švédsko, za ním nasledovalo Taliansko (plus 0,5 percenta), Portugalsko a Litva (obe krajiny plus 0,4 percenta).

Medziročné tempá rastu boli kladné pre všetky krajiny okrem Lotyšska (mínus 0,4 percenta).

Muž v Poľsku ukradol električku, jazdil po meste a nabral niekoľko cestujúcich