Turecko a Švédsko sa nezhodli, či Štokholm plní dohodu o vydávaní teroristov

Predstavitelia Turecka a Švédska sa po ďalšom kole rokovaní o odblokovaní vstupu škandinávskej krajiny do NATO nezhodli na tom, či Štokholm plní dohodu, na základe ktorej by mali byť do Turecka vydané osoby spojené s terorizmom. Informovala o tom agentúra Reuters.

Švédsko a Fínsko požiadali o vstup do NATO tento rok v máji v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Narazili ale na odpor Ankary, ktorá ich viní z podpory kurdských skupín, ktoré Turecko pokladá za teroristické. Ich vstup do aliancie doteraz neratifikovalo ani Maďarsko.

Turecko v júni podpísalo s oboma severskými krajinami memorandum na summite NATO v Madride, kde sa krajiny zaviazali k užšej spolupráci v boji proti terorizmu. Švédski a fínski predstavitelia však dlhodobo upozorňujú, že o vydávaní do zahraničia rozhodujú súdy na základe národných zákonov i medzinárodných noriem.

Turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu po dnešnom rokovaní v Ankare so svojím švédskym náprotivkom Tobiasom Billströmom uviedol, že Štokholm nepodnikol kroky na vydanie osôb, ktoré sú podľa Ankary spojené s terorizmom, ani na zmrazenie ich majetku. Billström naopak povedal, že Švédsko urobilo konkrétne opatrenia vo všetkých bodoch dohody.

Ankara tvrdí, že žiada o vydanie ľudí, ktorí spolupracovali s teroristickými organizáciami. Najčastejšie spomínaná je Strana kurdských pracujúcich (PKK), ktorá sa od 80. rokov usiluje o vytvorenie samostatného Kurdistanu. Turecko ale považuje za teroristickú skupinu aj kurdské oddiely YPG v Sýrii či priaznivcov duchovného Fethullaha Gülena.

V pondelok švédsky najvyšší súd k nevôli Ankary zamietol vydanie tureckého novinára Bülenta Keneşa, ktorého Turecko podozrieva z účasti na pokuse o štátny prevrat v roku 2016.

Orbán vyhlásil, že je načase „vysušiť močiar“ v Európskej únii