Biden diskutoval o možnosti útokov na iránske jadrové zariadenia

Podľa Axios poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan predstavil americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi možnosti potenciálneho amerického útoku na iránske jadrové zariadenia, ak Iránci urobia krok smerom k vytvoreniu jadrových zbraní pred 20. januárom.

Informoval o tom Axios s odvolaním sa na tri zdroje oboznámené s touto záležitosťou.

Publikácia poznamenáva, že sa to stalo počas stretnutia pred niekoľkými týždňami, ktoré bolo doteraz utajované.

Podľa zdrojov Biden nedal štrajku zelenú počas stretnutia ani po ňom.

Počas stretnutia, ktoré sa uskutočnilo asi pred mesiacom, Biden a jeho tím pre národnú bezpečnosť diskutovali o rôznych možnostiach a scenároch vývoja udalostí, ale podľa zdrojov prezident neurobil jediné konečné rozhodnutie.

Americký predstaviteľ oboznámený s touto záležitosťou uviedol, že stretnutie v Bielom dome nebolo vyvolané novými spravodajskými informáciami a nemalo sa skončiť konečným rozhodnutím Bidena.

Podľa predstaviteľa bola súčasťou diskusie o „obozretnom plánovaní scenárov“, ako by mali USA reagovať, ak Irán podnikne kroky, ako je obohatenie uránu na 90% čistotu do 20. januára.

Ďalší zdroj uviedol, že v Bielom dome v súčasnosti neprebiehajú žiadne aktívne diskusie o možnej vojenskej akcii proti iránskym jadrovým zariadeniam.

Publikácia tiež dodáva, že niektorí z Bidenových kľúčových poradcov tvrdia, že dva trendy – zrýchlenie iránskeho jadrového programu a oslabenie Iránu a jeho zástupcov vo vojne s Izraelom – by spolu mohli Bidena prinútiť k útoku.

Americký predstaviteľ uviedol, že Sullivan nedal Bidenovi žiadne odporúčania k tejto otázke, ale diskutoval iba o plánovaní scenárov. Zároveň, píše Axios, Biely dom odmietol komentovať.

Jeden zo zdrojov uviedol, že Biden sa zameral na otázku naliehavosti, ako aj na to, či Irán podnikol kroky, ktoré odôvodňujú vojenský útok niekoľko týždňov pred nástupom nového prezidenta do úradu.

Irán dlho popiera, že by sa snažil vyvinúť jadrové zbrane a zdôrazňoval, že jeho jadrový program slúži výlučne na civilné účely.

V posledných mesiacoch však niekoľko bývalých a súčasných iránskych predstaviteľov verejne hovorilo o možnosti zmeny iránskej jadrovej doktríny.

Iránsky jadrový program počas Bidenovho prezidentovania výrazne pokročil, v dôsledku čoho Irán de facto získal štatút „štátu s jadrovým prahom“.

Irán zvýšil úroveň obohacovania uránu na 60 %, čo je dosť blízko k úrovni 90 % potrebnej na výrobu jadrových zbraní a moderné iránske centrifúgy to môžu dosiahnuť v priebehu niekoľkých dní.

Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) má Irán dostatok 60% obohateného uránu na výrobu štyroch jadrových bômb.

Aj keď sa Irán rozhodne vyrobiť bombu, bude musieť vyvinúť jadrové výbušné zariadenie alebo hlavicu. Izraelská rozviedka sa domnieva, že to bude trvať najmenej rok.

Americkí a izraelskí predstavitelia však tvrdia, že iránski vedci za posledný rok vykonávali podozrivý výskum súvisiaci s jadrovými zbraňami.

Izraelský útok na iránsky vojenský komplex v Parčíne koncom októbra tiež zničil sofistikované vybavenie – ešte predtým, ako Irán ukončil svoj vojenský jadrový program v roku 2003 – ktoré by bolo potrebné na vývoj a testovanie jadrových zbraní.

Minulý mesiac Sullivan uviedol, že Bidenova administratíva informovala tím novozvoleného prezidenta Trumpa o spravodajskom obraze iránskeho jadrového programu.

„Môžu si vybrať iný kurz, inú stratégiu, ale chcem sa uistiť, že vychádzame zo spoločného chápania toho, čomu čelíme v súvislosti s hrozbou, ktorú predstavuje iránsky jadrový program,“ povedal.