Daňová brzda v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti rozdeľuje aj ekonómov

BRATISLAVA – Presadzovanie daňovej brzdy do návrhu novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti rozdeľuje nielen politikov, ale aj ekonómov. Ekonóm z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovana Ďurana pre portál voFinanciach.sk uviedol, že daňová brzda by mala motivovať politikov k tomu, aby v kríze nešli hneď cestou zvyšovania daní, ale aby lepšie hospodárili. Podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Petra Goliaša daňová brzda do ústavného zákona nepatrí.

Poslanci už po tretíkrát presunuli rokovanie novely o ústavnom zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Dôvodom sú nezhody v rámci zakomponovania daňovej brzdy do zákona. Cieľom strany SaS je, aby sa nezvyšovali daňovo-odvodové príjmy štátu, teda, aby ľudia nemuseli platiť čoraz vyššie dane a odvody. Strana SaS na začlenení daňovej brzdy do ústavného zákona trvá, a to aspoň v základnej jednoduchej forme limitujúcej percentuálnu výšku celkového daňového zaťaženia voči HDP.

Za výhodu daňovej brzdy Ďurana považuje aj zvýšenie efektivity nakladania s verejnými financiami. Podľa Goliaša daňová brzda do ústavného zákona nepatrí preto, že nie je odborná zhoda na optimálnej výške daňového zaťaženia. „To sa navyše môže v čase meniť. Výška daní je predmetom politického súboja a tak by to aj malo ostať,“ uviedol Goliaš. Pokiaľ chce vláda občanom garantovať, že sa nebudú zvyšovať dane, môže tak podľa neho spraviť formou spoločného memoranda koaličných strán či jednoduchého zákona.