Poznáte svoj krvný tlak? Hypertenzia nebolí, jej dôsledky však môžu byť katastrofálne

BRATISLAVA – Vedeli ste, že najčastejšou príčinou úmrtia na Slovensku naďalej zostávajú srdcovo-cievne ochorenia? Problémy so srdcom a cievami začínajú u ľudí skôr, ale aj napriek lepším číslam v porovnaní s minulosťou faktom ostáva, že Slováci sú jednoducho známi kardiaci. A tak nám patria popredné priečky v celosvetovom meraní úmrtnosti na srdcovo-cievne choroby.

A pýtate sa, prečo je to tak? Treba upozorniť, že prevencia stále kríva a rizikové faktory nebolia a nemajú príznaky, a tak ich ľudia jednoducho ignorujú. Napríklad vysoký krvný tlak (hypertenzia) patrí k problémom, o ktorých sa niekedy dozvieme až neskoro, a to vtedy, keď spôsobí napríklad cievnu mozgovú príhodu, zlyhávanie srdca, poruchy funkcie obličiek a ďalšie.

Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/Marcelo Leal

Ak vyslovene nedbáme na jeho kontrolu, nemusíme si ho inak všimnúť, lebo hypertenzia nebolí. Navzdory tomu patrí k zabijakom a ročne ju v našej krajine diagnostikujú viac ako 30-tisícom Slovákom.

Počet nových infarktov a mozgových porážok nemá klesajúcu tendenciu. Práve naopak, s vekom tieto čísla rastú, a to relatívne priskoro.

Až deväť z desiatich Slovákov má minimálne jeden rizikový faktor pre vznik kardiovaskulárneho ochorenia. Hlavnými faktormi, ktoré spôsobujú tento typ ochorení, sú fajčenie, nedostatok fyzickej aktivity, nadváha a obezita, vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu či vcelku mizivá životospráva.

Problémy so srdcom a vysokým krvným tlakom sa zobrazujú i v rebríčku najpredpisovanejších liekov. Najbežnejšie diagnózy zo skupiny chorôb obehovej sústavy, ktorými trpíme, sú napríklad chronická ischemická choroba srdca, mozgový infarkt, srdcové zlyhanie, predsieňová fibrilácia, hypertenzia či akútny infarkt myokardu. Ich výskyt je tak častý, že sa v rebríčku najčastejších príčin hospitalizácií umiestňujú dosť vysoko.

Dobrou správou by mohlo byť to, že podľa lekárov sa mierne znižuje počet fajčiarov. Čísla stúpajú skôr pri mladých ľuďoch. Na druhej strane klesli hladiny tukov, kontrola tlaku krvi je čoraz efektívnejšia a nastal výraznejší progres pri liečbe akútnych infarktov.

Mladých láka fajčenie

Poznáme aj činitele, ktoré prispievajú k zhoršeniu stavu so srdcovo-cievnymi ochoreniami u Slovákov. Stúpa miera obezity, narastá počet diabetikov a znižuje sa fyzická aktivita hlavne u mladých ľudí, ktorých viac láka fajčenie.

Problémom je nedostatok konzumácie ovocia, zeleniny a rýb. Ťažkosti nastávajú pri hodnotení kvality životosprávy a celkového života priemerného Slováka. Lekári k tomu hlasno prízvukujú slová o nedostatočnej najmä primárnej, ale i sekundárnej prevencii.

Pridávajú i veľký výkričník, pretože čoraz viac detí, najmä v období puberty je obéznych. Hlavnú príčinu na tom nesie stravovanie v rýchlych občerstveniach, zmena jedálnička, nekvalitné potraviny s vysokým obsahom cukrov a tukov a vysedávanie pred televízorom alebo počítačom. Znižuje sa veková hranica detí, ktoré skúšajú, ako chutí prvá cigareta a dožičia si alkohol, pričom nepočítajú s tým, že táto cesta vedie priamo do ambulancií.

A čo teda stojí za tým, že Slováci sú srdciari? Hlavné dôvody ukazujú na nesprávny životný štýl, nekvalitné stravovanie, každodenný stres, cigarety a minimum pohybu, vo väčšine prípadov skoro žiadny.

Pravidelný prísun zeleniny a ovocia by malo byť samozrejmosťou zdravého životného štýlu, zdroj: Unsplash/K15 Photos

Vieme si poradiť

Srdce sa poďakuje, keď sa mu dopraje pozitívna zmena stravovacích návykov. Na to by sa nemalo zabúdať – zredukovať tuky, znížiť príjem soli, začať sa viac hýbať, vždy keď to len pôjde a znížiť, resp. eliminovať stresové situácie na dennom poriadku čo najviac. Okrem toho tu zohráva dôležitú úlohu dostatok kvalitného spánku, ten nepodceňovať. Odborníci hovoria, že ak všetky tieto spomínané faktory prispôsobime k zdravšiemu životnému štýlu, tak sa zvýši i kvalita zdravia obyvateľstva.

Za vysokými číslami stoja tiež faktory, ktoré sa nedajú ovplyvniť a nič s nimi neurobíme. Ide napríklad o vek alebo genetickú predispozíciu. Existuje predpoklad, že ak pokrvný príbuzný trpel ochorením srdca a ciev, tak riziko možnosti ochorenia jeho detí stúpa. Viac ohrození sú v tomto prípade muži po 50-tke a ženy po období menopauzy.

Preventívne prehliadky nepodceňovať

Ilustračné foto, zdroj: Unsplash

Nikto by nemal ignorovať preventívne prehliadky, hlavne ak je v rizikovom veku 50+. Vyšetrenie sa v takomto prípade zameriava na identifikáciu rizikových faktorov, ktoré stoja napríklad za aterosklerózou, vysokým krvným tlakom, poruchou rytmu srdca a podobne.

V prípade nedobrých výsledkov potom všeobecný lekár pošle pacienta na odborné vyšetrenie, čo v konečnom dôsledku môže predznamenávať doživotnú starostlivosť zo stany  kardiológa.

Na slovíčko: Čo je to tá hypertenzia?

Vysoký krvný tlak, odborne hypertenzia, sa vo vyspelých krajinách vyskytuje u 15-20 percent populácie, vo veku nad 60 rokov až u polovice obyvateľstva. Vo vyspelých krajinách sa vyskytuje hypertenzia až u 90 percent obyvateľov, ak sa dožijú dlhovekosti. Zvykne sa hovoriť, že polovica ľudí na svete má hypertenziu, z nich polovica o hypertenzii ani netuší. Z tých, čo vedia, sa polovica nelieči a z liečených je polovica liečená nesprávne. Jednoducho povedané, len jedna osmina ľudí postihnutých hypertenziou je správne liečených.

Hodnoty krvného tlaku sa uvádzajú  v milimetroch ortuti. Táto jednotka sa označuje ako mm Hg. Hypertenzia nastáva vtedy, ak je krvný tlak dlhodobo v hodnotách nad 140/90 mmHg, prípadne u diabetikov nad hodnotami 130/90 mmHg.

V boji proti hypertenzii prvé miesto zastáva zmena životného štýlu. Dostatok pohybu,  kvalitná strava obsahujúca veľa ovocia a zeleniny, redukcia telesnej hmotnosti, skoncovanie s fajčením a zníženie stresu sú prvé kroky, ktoré treba učiniť. V situácii kedy sú potrebné lieky, môže lekár ich dávky držať na minimálnych hodnotách v prípade, ak je pacient uvedomelý a skutočne prešiel zmenou tempa. Úspechom v liečbe je disciplína, pozitívny vzťah medzi lekárom a chorým a dodržiavanie dlhodobého užívania liekov.

Rizikové faktory

S vysokým krvným tlakom sa s najväčšou pravdepodobnosťou stretneme v období zrelého veku.

Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/Mariana Medvedeva

Nie je to však choroba seniorov, pretože ak je človek v práci pod dlhodobým stresom,  má katastrofálnu životosprávu, je imúnny voči aktívnemu pohybu, je načase dať si odmerať tlak a začať niečo robiť.

Rizikové faktory delia odborníci  na nemodifikovateľné, teda neovplyvniteľné, a modifikovateľné, teda tie, ktoré sa dajú zmeniť.

Medzi najrizikovejšie faktory vzniku arteriálnej hypertenzie sa radí nadváha, prejedanie sa, zvýšený príjem soli, nadmerné pitie alkoholu, nedostatok pohybu, sedavý spôsob života, inzulínová rezistencia, nedostatok horčíka, draslíka a vápnika, znečistenie vonkajšieho prostredia, fajčenie a stres. Tieto všetky možno regulovať.

Lenže poznáme aj tri neovplyvniteľné rizikové faktory. Prvým je vek. Teda čím je človek starší, tým sa úmerne zvyšuje riziko srdcovo-cievneho ochorenia. Ženy sa s ním stretávajú spravidla vo veku 65 rokov, muži vo veku 55 rokov. Druhým je pohlavie. Mužov trápia srdcovo-cievne ochorenia oveľa viac ako ženy. Tretím faktorom, najvážnejším, je dedičnosť. Ak srdcovo-cievne ochorenia postihujú rodičov, ktorí podľahli na infarkt alebo mozgovú mŕtvicu, riziko u ich detí výrazne rastie.