Sociálne siete

DOMOV

Reforma prinesie kvalitnejšie, atraktívnejšie a otvorenejšie VŠ, hovorí Gröhling

Zverejnené:

Upravené: 25. októbra 2021 o 16:50

43

vysokoskolak
Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/Honey Yanibel Minaya Cruz

REKLAMA

Tlačová správa

BRATISLAVA -Kvalitnejšie vysoké školstvo, funkčné miesta docentov a profesorov, financovanie podľa kvality či kratšie externé štúdium. To všetko obsahuje novela zákona o vysokých školách, ku ktorej prebiehala rok pol trvajúca diskusia rezortu školstva s rektormi a ďalšími aktérmi vo vzdelávaní. Návrh teraz putuje do medzirezortného pripomienkového konania. Informuje o tom ministerstvo školstva na svojej stránke.

„Parlament aktuálne schválil 3 kľúčové zákony pre reformu základných a stredných škôl. Všetci však dlhodobo vnímame, že reformy nutne potrebuje aj vysoké školstvo na Slovensku,“ zdôraznil minister školstva Branislav Gröhling.

Až 16% študentov si pri výbere vysokej školy zvolí radšej štúdium v zahraničí než doma na Slovensku. Oproti priemeru Európskej únie a okolitých krajín Slovensko výrazne zaostáva aj v počte patentov na milión obyvateľov a slovenské vysoké školy sa v medzinárodných rebríčkoch umiestňujú málo a ich miesto v nich klesá.

Reforma vysokého školstva, ktorej základom je novela zákona o vysokých školách, má toto zmeniť. Jej cieľom je skvalitniť vysoké školy na Slovensku, otvoriť ich odborníkom zo zahraničia, lepšie pripraviť študentov a finančne motivovať kvalitné vysoké školy. Reforma prinesie viacero nevyhnutných a dlho očakávaných zmien či zlepšení, a to nielen pre akademickú obec a študentov, ale celkovo pre slovenskú vedu a spoločnosť ako takú.

„Potrebujeme, aby bolo štúdium na slovenských vysokých školách atraktívne, aby ich študenti dostali kvalitné vzdelanie, aby sa uplatnili v praxi, ale taktiež, aby slovenské vysoké školy obstáli v konkurencii s európskymi vysokými školami,“ uviedol šéf rezortu minister školstva.

Nový návrh zákona čerpá zo systémov vysokých škôl vo Francúzsku, Veľkej Británii a najviac zmien bolo inšpirovaných rakúskym systémom vzdelávania.

Prvou zásadnou oblasťou, v ktorej sú potrebné zmeny, je spôsob, ako prilákať kvalitnejších odborníkov. Pôjde o takzvané funkčné miesta docentov a profesorov. Vďaka tejto zmene sa dostanú na slovenské vysoké školy odborníci zo zahraničia, ktorí  budú odovzdávať svoje poznatky našim študentom. „Dnes, ak by prišiel na Slovensko učiť profesor z Oxfordu, nebol by „profesorom.“ Musel by si prejsť slovenským procesom habilitačného a potom inauguračného konania, aby získal titul slovenského profesora,“ vysvetlil štátny tajomník MŠVVaŠ SR pre vedu, výskum a inovácie Ľudovít Paulis.

Ďalšou zásadnou zmenou pre študentov je aj skrátenie externého štúdia. Zatiaľ čo v zahraničí má denné a externé štúdium rovnakú dĺžku, na Slovensku trvá denné štúdium spravidla 5 rokov a externé až 7. V dôsledku toho mnohí študenti volili externé štúdium napríklad v Česku. Novela zákona skracuje externé štúdium späť na päť rokov.

Výraznou zmenou je tiež financovanie vysokých škôl podľa kvality, čo umožní školám profilovať sa podľa svojich silných stránok. Viac financií získa tá vysoká škola, na ktorej zamestnanci robia kvalitný výskum, napredujú vo svojej oblasti a zároveň tak odovzdávajú najnovšie poznatky z odboru svojim študentom.

Novým prvkom financovania sú aj výkonnostné zmluvy. Vďaka nim bude možné vysokú školu lepšie prepojiť s praxou, čím sa zohľadnia potreby trhu práce a pomôže to študentom s výberom povolania, ktoré má dobré uplatnenie. „Výkonnostná zmluva znamená, že vysoká škola podpíše so štátom zmluvu, v ktorej sa zaviažu splniť kritéria kvality a keď ich splnia, dostanú financie,“ doplnil Paulis.

Zmena financovania čaká aj projekty. Motívom je transparentnejšie hodnotenie, ktoré sa zavedie prostredníctvom medzinárodných expertov a posudkov medzinárodných organizácií. „Tieto opatrenia umožnia transparentnejšie a objektívnejšie hodnotenie projektov. Keď sa naši vedci zlepšia v podávaní projektov doma, tak budeme úspešnejší aj na európskom poli a budeme schopní sa zmeniť z čistého platcu na príjemcu prostriedkov z európskych grantov,“ dodal štátny tajomník. Dôležitými zmenami je aj odbúranie byrokracie pri výskumných projektoch, konsoliduje sa tiež projektová podpora tak, aby boli projekty hodnotené priamo prostredníctvom Agentúry na podporu výskumu a vývoja.

Zjednoduší sa aj uznávanie dokladov. Už nebude potrebné predkladanie potvrdení o oprávnení vzdelávacej inštitúcie poskytovať vysokoškolské vzdelanie v treťom štáte.

„Naše vysoké školy chceme dostať do takej formy, aby štúdium na nich znamenalo prestíž a skutočnú výhodu pri budúcom profesionálnom uplatnení absolventov. Zároveň chceme vytvoriť podmienky, aby naše vysoké školy obstáli v konkurencii minimálne európskych vysokých škôl,“ uzavrel šéf rezortu školstva Branislav Gröhling.

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA