Sociálne siete

DOMOV

Študentov s problémami v čítaní je viac v domácnostiach, kde nehovoria po slovensky

Zverejnené:

Upravené: 24. januára 2021 o 22:17

61

large citanie kniha bcdade
ZDROJ: Ilustračné foto, Unsplash/Stephane YAICH

REKLAMA

14. december 2020 08:49 SITA, redakcia

BRATISLAVA – Podiel detí, ktoré hovoria doma iným jazykom ako je ten vyučovací, je výrazne väčší v rizikovej skupine než v úspešnejších skupinách čitateľskej gramotnosti. Vyplýva to z analýzy Mateja Sedláčeka a Sama Varsika z Inštitútu vzdelávacej politiky, ktoré spadá pod Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR). Tí rozobrali výsledky testovania Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) PISA 2018, ktoré bolo zamerané na čitateľskú gramotnosť. Slovensko má oproti priemeru krajín OECD výrazne vyšší podiel 15-ročných žiakov, ktorí nemajú v čitateľskej gramotnosti ani základnú úroveň primeranú svojmu veku. Ako poznamenali analytici, časť žiakov sa môže nachádzať v rizikovej skupine, pretože nerozumie vyučovaciemu jazyku.

Doma hovorí po slovensky tri štvrtina žiakov (74 percenta), ktorí v čitateľskej gramotnosti patria do rizikovej skupiny. Študenti na tejto úrovni vedia riešiť jednoduché zadania s jasne určenou otázkou a dokážu sa riadiť presnými pokynmi. Tiež vedia z textu, ktorý nie je atypický či zavádzajúci, vyvodiť kľúčovú informáciu. Vo vyšších vedomostných úrovniach je podiel žiakov, ktorí doma rozpráva po slovensky minimálne o 14 percentuálnych bodov väčší. V rizikovej skupine komunikuje doma po rómsky 13 percent, po maďarsky desať percent a v inom jazyku tri percentá žiakov. Autori poukázali aj na to, že v rizikovej skupine bolo 20 percent žiakov, ktorí používajú doma iný jazyk v akom vyučuje škola, pričom v porovnaní s vyššími úrovňami bol tento pomer o minimálne 15 percentuálnych bodov menší.

Analytici zistili, že školy s iným vyučovacím jazykom, akým rozprávajú žiaci z rizikovej skupiny doma, väčšinou ponúka dodatočné vyučovacie hodiny na rozvoj zručností v slovenskom jazyku (64 percent) či hodiny slovenského jazyka naviac, ktoré zahrnú do riadneho vyučovania (58 percent). „Z údajov však nemožno posúdiť, do akej miery sú tieto dodatočné vyučovacie hodiny zamerané na podporu žiakov a žiačok s odlišným jazykom,“ podotkli Sedláček a Varsik. Študenti, ktorí neovládajú slovenský jazyk, nemajú na školách, ktoré vyučujú v slovenčine, možnosť učiť sa ho ako druhý, respektíve cudzí jazyk.

Výkon slovenských študentov je v čítaní vo všeobecnosti dlhodobo pod priemerom OECD. Lepšie výsledky majú všetky susedné krajiny Slovenska. Od roku 2009, v ktorom bola čitateľská gramotnosť poslednýkrát hlavnou sledovanou oblasťou, sa slovenské skóre znížilo o 19 bodov.

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA