Sociálne siete

Rozhovory

Podľa psychoterapeutky potrebujeme popracovať na tolerancii, umení rešpektovať a nesúdiť

Pracujeme na všetkom okolo seba, ale často zabúdame na seba – na vzťahy a ľudí okolo seba. Popri práci je to o to náročnejšie, pretože nás akosi viac pohltil digitálny priestor. Aspoň väčšinu z nás. Prinášame vám rozhovor so psychoterapeutkou, ktorá nám povedala viac o tom, ako pandémia vplýva na vzťahy a klímu okolo nás.

Zverejnené:

Upravené: 4. júna 2021 o 7:23

848

rodina
Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/Jessica Rockowitz

REKLAMA

BRATISLAVA  – Lektorka a psychoterapeutka Marie Nováková hovorí, že do života každého človeka patrí stres, bolesť, utrpenie, chvíle, keď nás život dostane na kolená. Ale ak skúsenosť integrujeme, prijmeme a poučíme sa z nej, nie je nič stratené. Nájdeme radosť i humor. Vo svojej praxi rieši vzťahy, radí, koučuje, vedie semináre, komunikuje so školami a s mládežou. Aj o pár dní s ňou môžete zažiť on-line diskusiu na tému „Zdravé vzťahy a lockdown – ako na to?“ Diskusiu, ktorá je dostupná zdarma a pre všetkých, organizuje iniciatíva The Economy of Francesco CZ/SK TALKS. Františkova ekonomika je iniciatíva, ktorú spustil pápež František a v ktorej vyzýva mladých ekonómov, podnikateľov a osobnosti z tohto prostredia k zmene životného štýlu, aby ekonómia dostala ducha v zmysle udržateľnosti, spravodlivosti a nevylučovala nikoho. Spomínané diskusie sa konajú on-line každý druhý utorok v mesiaci.

V nasledujúcich riadkoch vám už odborníčka z ČR povie viac nielen o vzťahoch, ale aj o aktuálnej situácii a životnom štýle, ktorý sa pod vplyvom pandémie výrazne u väčšiny ľudí zmenil.

O vás je známe, že sa dlhodobo venujete vzťahom. Prezraďte našim čitateľom, čo všetko teda profesne riešite.

Pracujem ako poradkyňa, lektorka, koučka a terapeutka. Okrem toho sa venujem prevencii rizikového správania a kriminality na školách, vyladeniu klímy v triede, na pracovisku, vediem rozvojové a stimulačné skupiny pre deti a mládež a od roku 2000 sa venujem aj podpore rodiny a práci s pestúnskymi rodinami a dospievajúcimi.

O vzťahy sa treba starať, či už o tie doma, na pracovisku, v rodine, medzi kamarátmi. Existuje nejaký univerzálny návod, ako na to?

Nie som fanúšik univerzálnych návodov, napriek tomu niektoré oblasti života človeka, našej osobnosti i našich vzťahov sú podobné. Teda môže fungovať aj podobná forma pomoci, reštartu vzťahov a podobne. Svojim klientom vždy hovorím, že najväčšími odborníkmi na riešenie ich problémov sú oni sami. Naša vnútorná múdrosť a pravdivosť je konečné riešenie. Každý z nás je totiž jedinečný originál a každá rodina je tajomstvo. Takže návod je vypočuť, prečítať, ale sám hľadať cestu…

novakova

Marie Nováková

Ako podľa vás zasiahla pandémia do vzťahov? Myslíte si, že sa zlepšili alebo naopak?

Podľa môjho názoru pandémia podobne ako každá kríza otvorila podstatu, zašla hlboko dovnútra. Krásne vzťahy sa mohli prehĺbiť, problémy sa mohli zvýrazniť, to nové, čo tvoríme, sa mohlo skomplikovať.

rodina

Viac času trávime pri počítači, foto: Unsplash/Juliane Liebermann

Domnievam sa, že problémov vo vzťahoch, v rodinách pribudlo. Je potrebné si uvedomiť, že približne 50 percent tých, ktorí dnes tvoria rodinu, z harmonickej rodiny nepochádza, ani ja.  To znamená, že nemajú vzory. Sú odkázaní na vlastné hľadanie spôsobov, ako sa postaviť ťažkostiam.

Ťažkosti sú dnes prítomné v každej rodine. Napríklad neistota zdravia, práce, ale aj obava o život blízkych prináša tlak, strach a na ten reagujeme zvýšeným napätím. Ak som v napätí, som viac citlivý, podráždený. Potrebujem viac tolerancie, energie na prijatie druhých – partnera, deti, kolegov – tak, akí sú a teda s chybami.

Kontakty cez sociálne siete neprinášajú úľavu, naopak v oblasti sociálnej gramotnosti sa situácia zhoršuje. Potvrdzujú to aj učitelia, riaditelia škôl. Domnievam sa, že teraz skoro všetci potrebujeme popracovať na tolerancii, láskavosti, umení rešpektovať a nesúdiť. To znie skoro ako „univerzálny návod“. (úsmev)

Z našich obývačiek sa v mnohých prípadoch  stali pracovne, kuchynské linky sa premenili na miesto, kde máme celý deň často až do neskorých hodín položený laptop, ktorý neustále kontrolujeme. Ako vnímate prácu z homeoffice aktuálne vy?

marie novakova profil

Na snímke Marie Nováková

Pravdepodobne všetci cítime, že táto situácia nie je šťastná. Pravidlo mať oddelený pracovný a rodinný život je ťažko udržateľné. Práca, škola, zasahuje do nášho osobného života. Ťažko oddelíme pracovné starosti, ak sedíme vedľa počítača aj pri jedle. A to hovoríme o nás dospelých.

Mládež a deti sú na tom ešte horšie. Je dokázané, že pri kontaktoch on-line zaťažujeme oblasti mozgu iným spôsobom než pri osobnej komunikácii. Strácame schopnosť jemných nuáns vzťahov, schopnosť predvídať tok komunikácie, sústrediť sa empaticky na celú osobnosť toho druhého.

Podobnej záťaži sme vystavení pri komunikácii s mobilom v ruke, v jeho blízkosti, alebo v blízkosti počítača. Naše podvedomie vníma, že „Veľký brat sa pozerá“ …

Existuje rada? Obmedziť prítomnosť techniky na minimum – tak ako to len ide oddeliť… školský a pracovný priestor od rodinného prostredia. A zhodnúť sa a spolupracovať na tom v rámci celej rodiny. Skúsme si uchovať zdravé návyky, pre nás, ale najmä pre naše deti.

Aj pred pandémiu boli profesie, ktoré sa vykonávali z homeoffice, pandémia však priniesla tento trend do viacerých oblastí, ktoré sme si možno predtým nevedeli predstaviť. Myslíte si, že boli vo výhode tí ľudia, ktorí už ´social distance´ so svojimi kolegami zažívali predtým? Predsalen sa to dotýka viac zamestnancov, ktorí sa teraz vidia len cez obrazovky. Čo s tým?

Veľa vecí sa zmenilo, dokonca aj pracovná doba akoby sa stala „priepustnou“. Vyžaduje nás nie vtedy, keď to máme v pláne pracovnej doby, ale vtedy, keď je to potrebné. Ako by sme sa my mali prispôsobiť vždy a všade a nie pracovné okolnosti sa mali prispôsobovať nám. Navyše neprehľadný systém opatrení, ktorý sa nepredvídateľne mení, často takmer z hodiny na hodinu, prináša obrovský tlak aj na zamestnávateľa a na živnostníkov.

Plávame proti prúdu a snažíme sa udržať v perejách nad vodou. Je ťažko súdiť, ťažko odmietnuť, keď môžeme prísť o prácu, klientov, zárobok. Netušíme, ako bude vyzerať starostlivosti o deti, či budú doma, alebo v škole, či budeme mať peniaze na výplaty, či sa zastavia projekty, alebo či získame podporu. Nevieme nič.

Myslíte si, že nároky v práci na zamestnancov, ktorí sú doma a pracujú z domu, sa zvyšujú? Že sa akoby viac očakáva, že budú odpisovať na e-mail aj po pracovnej dobe. Respektíve je aktuálne vôbec nejaká reálna pracovná doba? Medzi nami sú naozaj ľudia, ktorí pracujú od rána do večera a ešte v noci dorábajú projekty…

homeoffice

Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/BRUNO EMMANUELLE

Nároky rastú na zamestnávateľov, zamestnancov, živnostníkov, rodičov a tým aj na deti. Cez obrazovku ťažko kvalitne vyriešime krízu, konflikt, nadviažeme kontakt od srdca k srdcu, ktorý je k ľudskej spolupráci potrebný práve preto, že sme tak rôznorodí. Nahrádzame deficit sociálnych vzťahov, ako vieme, ale nie všetko sa dá nahradiť. Je potrebné si uvedomiť, že sme v kríze.

Tá môže byť prepadom, alebo reštartom. Nech je teda reštartom. Ale to nejde, ak tlačíme na pílu. Nejde to ani vtedy, ak nechávame veci „vyhniť“. Táto doba je dobou vytrvalých, malých, ale neprestávajúcich krokov, signálov druhému, že nám na riešení záleží, že ho rešpektujeme, berieme.

Takéto vysoké pracovné tempo však vplýva na rodinu…ako si udržať balans?

Táto doba je viac než kedykoľvek predtým o potrebe ukotvenie v sebe, v strede svojej osobnosti. Okolie nás rozhadzuje, zneisťuje, nie je sa o čo oprieť. Istotu a oporu hľadáme v hodnotách, v tom, kým sme ako ľudia, osobnosti. Potrebujeme mať jasno v prioritách. Do tej miery ako môžeme, chráňme si slobodu v hľadaní tej správnej cesty. Býva v strede a všetko na okraji býva slepé. Pestujme cnosti, pozitívne upevnené návyky. Máme svoje poslanie a to určuje našu cestu. Čo je pre jedného cez mieru, to je pre druhého nutnosť. Opusťme striktné šablóny a žime tam, kde máme byť v prítomnosti. Ak sme veriaci, máme sprievodcu na ceste, a to je obrovská výhoda.

Myslíte si, že bude narastať počet ľudí, ktorí v dôsledku pandémie prišli k vyhoreniu?

Neviem, či pribudne množstvo ľudí, ktorí jednoducho vyhoria, ale som si takmer istá, a dnes to už ukazuje realita, že pribudne množstvo úzkostných porúch, psychických problémov a podobne. Tak ako v prípade, že som preťažený v práci, tak rovnako v prípade, že zostanem úplne sám. Aj osamelosti pribúda.

Aký je podľa vás najlepší spôsob, ako si oddýchnuť od on-linu? Čo by ste poradili rodinám, mladým ľuďom a v podstate každému, kto celý deň sedí za počítačom. Ako sa od neho odtrhnúť?

Po práci on-line, záťaži pre určitú časť mozgu, navrhujem pravý opak. Uvoľniť sa, zaťažiť telo športom, cvičením, pustiť si hudbu, kresliť, spievať, v rodine sa objať, hrať sa s deťmi. Vytvárať komunikačné zóny bez konfliktov, teda spolu hovoriť v prostredí istoty, že nebudem súdený, posudzovaný, kritizovaný.

Proste len skúsiť byť tu a teraz, relaxovať, meditovať, pozerať sa obrazne „deťom, kvetinám a vtákom“ do očí. Prináša nadhľad uvoľniť sa humurom. No a ak sme veriaci, naladiť sa na iné vlny, vlny vesmíru, Boha, svojho vnútra, svojej duše.

novakova

 

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA