Pri informovaní o samovraždách by mali médiá zverejniť najmä kontakty pomoci, upozorňujú krízové linky

BRATISLAVA – Jednou z najpodstatnejších informácií, ktoré by mali médiá zverejniť v súvislosti s informovaním o samovraždách, sú možnosti a konkrétne kontakty pomoci. V odpovediach pre agentúru SITA sa na tom zhodli Stanislava Knut z Ligy za duševné zdravie a psychológ a programový riaditeľ občianskeho združenia IPčko Marek Madro. Samovražda je podľa nich vždy dôsledkom pôsobenia mnohých faktorov. Nie je teda odpoveďou na istú jednotlivú situáciu či problém, a preto by jej dôvod nemal byť zjednodušovaný. Informujúci novinári by mali brať najmä ohľad na pozostalých, ktorí prežívajú náročný životný moment. Mediálny tlak, konšpirácie a senzácie im pri tom podľa psychológov nepomáhajú.

Knut podotkla, že na informovanie o samovražde reagujú ľudia rôzne. Môžu zostať v šoku, cítiť chaos, zmätenosť a nemusia chápať, čo sa stalo. Ako ďalej priblížila, z informácií Linky dôvery Nezábudka vyplýva, že ľudí to „zúskostňuje“, nerozumejú, čo sa deje, môžu cítiť strach či hnev. Človek si môže tiež vytvoriť vlastnú verziu toho, čo sa vlastne stalo. „Každé informovanie o samovražde je ale nebezpečné pre tých, ktorí majú svoje vlastné problémy a o samovražde uvažujú,“ podotkla.

Detaily o smrti

Zo stanoviska psychiatra Petra Breiera, ktoré poskytla Knut, vyplýva, že priniesť informácie o pokuse o samovraždu verejne činnej osoby je potrebné, no zverejňovanie detailov pri danej situácii nie je vhodné nielen pre pozostalých, ale aj pre pôsobenie týchto informácií na ľudí, ktorí sami majú tieto myšlienky. „Ľudia chcú ale, samozrejme, poznať aj detaily a ak by vláda zatajovala informácie, vytvorí skutočne živnú pôdu pre vznik konšpirácií,“ povedal.

Madro objasnil, že z ich skúseností v oblasti suicidálneho správania nepoznajú situáciu, pri ktorej by bolo „nápomocné“ zverejňovať detaily samovraždy. Dodal, že v súvislosti s Wertherovým efektom (kopírovanie spôsobu samovraždy, pozn. SITA) sa aj pre médiá odporúča dodržiavanie určitých zásad v zmysle brania ohľadu na citlivé alebo zasiahnuté osoby, ktoré môžu byť medzi čitateľmi. Nevyhnutné je, aby sa médiá vyhýbali detailnému opisu samovraždy a tému „neživili“ v podobe niekoľkých textov a titulkov na dennej či hodinovej báze.

Informácie od odborníkov

„To, že ľudia majú záujem mať nasýtenú potrebu po informáciách, nemusí zákonite znamenať, že to musia byť informácie tohto typu. Poskytujte relevantné informácie od odborníkov, informácie z výskumov, informujte o ďalších krokoch a postupoch, dôležité je aj informovanie napríklad o varovných signáloch, ktoré sa u človeka, ktorý uvažuje nad ukončením svojho života alebo prežíva duševné ťažkosti môžu objaviť a v neposlednom rade, informujte o možnostiach pomoci – uverejňujte kontakty na existujúce linky pomoci,“ vysvetlil Madro.

Ľudia, ktorí sa cítia bezradní, môžu nájsť pomoc prostredníctvom bezplatnej a anonymnej online poradne pre mladých IPčko.sk poradna@ipcko.sk, na Linke dôvery Nezábudka na čísle 0800 800 566, prostredníctvom online poradne Ligy za duševné zdravie či na čísle 116 11 Linky detskej istoty.