Nobelovu cenu za mier si prevzali zástupcovia občianskej spoločnosti z Ruska, Ukrajiny a Bieloruska

V Oslu dnes prevzali Nobelovu cenu za mier zástupcovia tohtoročných laureátov – ruskej ľudskoprávnej organizácie Memorial, ukrajinského Centra pre občianske slobody a väzneného bieloruského disidenta Alesa Bjaljackého. Namiesto Bjaljackého, ktorému bieloruský režim neumožnil vycestovať do nórskej metropoly, sa ceremoniálu zúčastnila jeho manželka Natalja Pinčuková. Mená laureátov Nobelov výbor oznámil v októbri.

Výbor Nobelovej ceny za mier v odôvodnení uviedol, že tohtoročné ocenenia reprezentujú občiansku spoločnosť vo svojich krajinách. Podľa predsedníčky Nobelovho výboru Berity Reissovej-Andersenovej laureáti „podporovali právo na kritiku moci a ochranu základných práv občanov“ a majú podobné ciele aj spôsob aktivity. „Cieľom je hnať páchateľa na zodpovednosť, ctiť obete a vyvarovať sa opakovaniu krutostí,“ uviedla.

Pinčuková vyhlásila, že bieloruský režim nevyvíja žiadnu snahu vyjednávať s tými, ktorí s ním nesúhlasia. „V Bielorusku je všetko väzením,“ citovala slová svojho manžela. Ten medzi ľuďmi, ktorí ho inšpirovali, spomína amerického bojovníka proti rasizmu Martina Luthera Kinga či bývalého československého a českého prezidenta Václava Havla.

Šéfka ukrajinského Centra pre občianske slobody Oleksandra Matvijčuková uviedla, že vojna na Ukrajine je stretom dvoch systémov – autoritárstva a demokracie. Podľa nej sa Rusko musí zodpovedať z vojnových zločinov pred súdom. „Musíme zriadiť medzinárodný súd a postaviť pred spravodlivosť (ruského prezidenta Vladimíra) Putina, (bieloruského vodcu Alexandra) Lukašenka a ďalších vojnových zločincov,“ uviedla. Podľa nej Ukrajinci bojujú za „príležitosť vytvoriť štát, kde budú práva všetkých chránené, úrady budú zodpovedné, súdy nezávislé“. „Ruský ľud bude zodpovedný za túto hanebnú stránku svojich dejín a za svoje prianie násilne obnoviť bývalú ríšu,“ dodala.

„Bohužiaľ ruská spoločnosť nemala silu prerušiť tradíciu štátu násilia,“ povedal šéf organizácie Memorial Ján Račinskij. Odsúdil „zločinnú vojnu proti Ukrajine“ ruského prezidenta Putina aj jeho manipuláciu s pojmami ako fašizmus či antifašizmus. V Rusku sa otvorene hovorí o ukrajinskej kultúre a o Ukrajincoch ako o menejcenných, dodal Račinskij. Pokiaľ ide o zodpovednosť za vojnu, odmietol koncept „národnej viny“ či inej kolektívnej viny. Zodpovednosť je výlučne osobným rysom, uviedol Račinskij.

Prínos organizácie Memorial zdôraznila predsedníčka Nobelovho výboru Reissová-Andersenová citátom spisovateľa Milana Kunderu: „Boj človeka proti moci je bojom proti zabudnutiu.“

Minister zahraničia Ján Lipavský (Piráti) považuje  Nobelovu cenu  za mier pre ukrajinských, bieloruských a ruských ľudskoprávnych aktivistov za ocenenie mnohoročnej každodennej práce organizácií v boji za obranu ľudských práv, demokratických hodnôt a vlády práva. Povedal to na dnešnom stretnutí v Prahe pri príležitosti odovzdávania  Nobelovej ceny  za tento rok v Osle.

Podľa Lipavského sú laureáti ikonickými symbolmi ľudskoprávnych organizácií a občianskych spoločností bojujúcich za slobodu vo svojich krajinách. Režimy v Rusku a Bielorusku podľa ministra po desiatky rokov cielene obmedzujú občianske slobody a prenasledujú nielen ľudskoprávnych aktivistov, ale všetky prvky aktívnej občianskej spoločnosti. „S vypuknutím vojny proti Ukrajine dostali tieto represie doslova masový charakter,“ povedal.

V Rusku je podľa neho vyše 500 politických väzňov, v Bielorusku vyše 1400. Lipavský uviedol, že česká podpora mieri k tým, ktorí ďalej zostávajú v týchto krajinách a pokračujú v aktivitách aj v takých podmienkach, ale aj k tým, ktorí boli donútení svoju vlasť opustiť, aktivistom či novinárom. „Sú v Prahe vítaní. Snažíme sa pomáhať systémovo, tak aby mohli pokračovať aj vo svojich aktivitách,“ dodal šéf diplomacie.

Predsedníčka snemovne Markéta Pekarová Adamová (TOP 09) uviedla, že pre ľudí v mnohých krajinách je ťažko predstaviteľné, akému nebezpečenstvu musia čeliť tí, ktorí sa rozhodnú brániť slobodu tvárou v tvár krutým a bezohľadným diktátorom a okupantom.

Slávnostný ceremoniál sa v Štokholme uskutočnil prvýkrát od roku 2019, v predchádzajúcich dvoch rokoch odovzdávanie v tradičnom formáte nebolo možné kvôli pandémii covidu-19. Akcia sa konala so sprievodom Kráľovskej filharmónie za účasti švédskej kráľovskej rodiny.

„Tohtoročný rok je výnimočný,“ povedal predseda Nobelovej nadácie Carl-Henrik Heldin pri odovzdávaní cien. S odkazom na vojnu na Ukrajine, energetickú krízu a klimatické zmeny poznamenal, že „tvárou v tvár tomuto množstvu kríz a výziev svet potrebuje oddaných vedcov, ktorí neúnavne hľadajú pravdu a posúvajú hranice nášho poznania“.

Odštartovala raketa Falcon 9, ktorá má k Mesiacu vyniesť lunárne arabské vozítko Rašíd