Sociálne siete

Veda a technika

Bez aerosólov v ovzduší je nočná obloha tmavšia

Zverejnené:

Upravené: 23. augusta 2021 o 17:56

66

Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/Aral Tasher

REKLAMA

Tlačová správa

BRATISLAVA – Svetelné znečistenie je rastúci environmentálny problém s nepriaznivými vyhliadkami do budúcnosti. V dôsledku presvetlenia nočného prostredia sa jas oblohy zvyšuje už aj v regiónoch, ktoré donedávna ohrozené svetelným znečistením neboli. Samosprávy po celom svete v snahe zmierniť svetelný  smog vynakladajú nemalé finančné prostriedky na modernizáciu alebo reguláciu zdrojov verejného osvetlenia. Dvojica slovenských a amerických vedcov vo svojej najnovšej štúdii upozorňuje, že jas nočnej oblohy pomáhajú znížiť aj iné opatrenia a poukazujú na aerosólové častice. Ich eliminácia v ovzduší môže stmaviť nočnú oblohu až o 60 percent pri nezmenenom výkone mestských zdrojov verejného osvetlenia. Štúdiu uverejnil prestížny vedecký časopis Nature Scientific Report. Informáciu prináša v tlačovej správe aj Slovenská akadémia vied /SAV/.

Autormi štúdie sú Miroslav Kocifaj z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV a Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského a americký vedec John C. Barrentine z Univerity of Utah. Vedci svoje výsledky opierajú o počítačový model, ktorý na jar 2019 otestovali na observatóriu vo Viedni. Počas experimentu sa atmosférické podmienky zmenili do takej miery, že došlo k dočasnému, ale výraznému vyčisteniu vzduchu. Jas nočnej oblohy nad mestom sa vďaka poklesu množstva aerosólov v ovzduší znižoval o desiatky percent a to už v relatívne malých vzdialenostiach od svetelných zdrojov.

„Aerosólové častice produkované priemyslom alebo dopravou, ktoré sa vo veľkých množstvách bežne vyskytujú v mestských atmosférach, niekoľkonásobne zvyšujú úroveň difúzneho svetla oblohy. Čím sú čiastočky prachu a aerosólu väčšie, tým viac svetla rozptýlia,“ vysvetľuje Miroslav Kocifaj a dodáva: „Rozmerovo veľké častice majú výrazne kratší rezidenčný čas v atmosfére a v krátkom čase rýchlo klesajú k zemskému povrchu. Malých častíc je tak v atmosfére neporovnateľne viac a aj napriek nevýraznému príspevku každej jednej malej častice k svetelnému znečisteniu môžu všetky spoločne spôsobiť dostatočný nárast úrovne svetelného smogu.“

Jas oblohy sa môže meniť aj s chemickým zložením častíc. Čiastočky obsahujúce uhlík, ktoré vznikajú napríklad spaľovaním fosílnych palív alebo priemyselnou činnosťou, veľmi dobre absorbujú svetlo. Naopak, čiastočky minerálnych solí môžu zvyšovať jas nočnej oblohy vďaka efektívnejšiemu rozptylu a menšej absorpcii.

V tejto súvislosti vedci ponúkajú mestským aglomeráciám pomoc. „V princípe vieme cielene pre každé mesto identifikovať najrizikovejšie zdroje znečistenia a tak definovať opatrenia, ktoré treba vykonať v tom-ktorom regióne. Už teraz však s určitosťou môžeme povedať, že vhodnými opatreniami sú lepšia kontrola a regulácia emisií konkrétnych typov aerosólových častíc či inštalovanie elektrolapačov alebo iných technológií v najrizikovejších prevádzkach,“ zdôrazňuje vedec.

„Náš výskum dokazuje, že ak by sa získanými výsledkami začali vážnejšie zaoberať väčšie mestá alebo mestské časti (napríklad v Bratislave), mohli by dosiahnuť výraznejšie zlepšenie podmienok a to aj bez vynaloženia veľkých finančných nákladov na rekonštrukciu verejného osvetlenia,“ dodáva na záver Miroslav Kocifaj.

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA