Putin vo svojom prejave označil rozširovanie NATO za „hlavnú príčinu krízy európskej bezpečnosti“

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok vo svojom takmer hodinovom televíznom prejave vyhlásil, že vstup Ukrajiny do aliancie NATO je vopred dohodnutý a je len otázkou času.

Putin uviedol, že ak k prijatiu Ukrajiny do NATO dôjde, bude to znamenať priame ohrozenie bezpečnosti Ruska. Ukrajina sa totiž podľa neho stane štartovacou plochou pre útok. Otázkou času je podľa ruského prezidenta aj to, kedy si Ukrajina zostrojí vlastnú jadrovú zbraň. Poznamenal, že Ukrajina na to má kapacity ešte zo sovietskych čias, a že Rusko na toto „reálne nebezpečenstvo“ nemôže nereagovať.

Svoj príhovor adresoval Rusom aj Ukrajincom. Putin sa vrátil do dejín, keď vodcu ruských boľševikov, Lenina, označil za „autora a architekta“ Ukrajiny, a vyhlásil, že Ukrajina bola vytvorená komunistickým Ruskom a je neoddeliteľnou súčasťou ruskej histórie.

Čo sa týka Krymu, Putin vyhlásil, že v roku 1954 ho sovietsky vodca Nikita Chruščov „z nejakého dôvodu“ odobral Rusku a dal ho Ukrajine. Podľa jeho slov Josif Stalin po Veľkej vlasteneckej vojne (Druhá svetová vojna, pozn. red.) pripojil k ZSSR a Ukrajine previedol niektoré územia, ktoré predtým patrili Poľsku, Rumunsku a Maďarsku a v rámci akejsi kompenzácie obdaril Poľsko pôvodnou časťou nemeckých území. „Takto sa sformovalo územie sovietskej Ukrajiny,“ zhrnul Putin.

Neostalo však len pri chvále – Putin kritizoval boľševické a neskôr aj komunistické vedenie za ich chyby a rozhodnutia, ktoré sa v celej šírke ukázali pri rozpade ZSSR. „K rozpadu našej krajiny viedli strategické chyby vedenia komunistickej strany. Rozpad historického Ruska pod názvom ZSSR je na ich svedomí,“ vyhlásil Putin. Dodal, že ruský národ akceptoval novú geopolitickú situáciu po rozpade ZSSR a pomáhal bývalým republikám zväzu.

Podľa Putinovho názoru sa však na Ukrajine nikdy nepodarilo sformovať vlastnú stabilnú štátnosť, kopíruje len cudzie modely, odtrhnuté od vlastnej histórie a reálií. Doplnil, že na Ukrajine vládnu politici odtrhnutí od národa, ktorým nejde o ľudí, ale o to, aby poslúžili geopolitickým nepriateľom Ruska.

Tvrdil, že volebné procedúry na Ukrajine slúžia len na prerozdelenie moci medzi oligarchické klany. Poukázal aj na nacionalizmus na vzostupe, rusofóbiu a neonacizmus na Ukrajine. Vyhlásil, že všetky vetvy moci na Ukrajine sú prežraté korupciou.

Protivládne protesty na Ukrajine (tzv. majdan, pozn. red.) označil Putin za štátny prevrat podporovaný a financovaný zahraničím. Vyhlásil, že Ukrajina sa tým nepriblížila k rozvoju a pokroku, ale že sa ocitla v slepej uličke, je v občianskej vojne a hlbokej ekonomickej kríze, ktorá ľudí núti odchádzať z krajiny.

Podľa Putina na Ukrajine všetky rozhodnutia úradov i v štátnych spoločnostiach ovplyvňuje sieť zahraničných poradcov a mimovládnych organizácií. Vyhlásil, že na Ukrajine prakticky vôbec nie sú nezávislé súdy a hoci sa vláda v Kyjeve za pomoci USA snaží bojovať proti korupcii, výsledky sa nedostavili. „Všetko je len horšie,“ doplnil.

Putin v prejave uviedol, že „ruský jazyk vyháňajú“ na Ukrajine zo škôl, sloboda slova je potláčaná, prenasleduje sa opozícia, prijímajú sa sankcie proti vlastným občanom aj proti poslancom. Utláčaní sú podľa neho aj veriaci hlásiaci sa k moskovskému patriarchátu. 

Ruský prezident uznal, že každá krajina má právo uzatvárať vojenské pakty podľa vlastného uváženia. Podľa Putina však musí byť platiť, že bezpečnosť musí byť rovná a nedeliteľná a nie na úkor cudzích štátov.

Pripomenul, že USA za čias prezidenta Billa Clintona reagovali na návrhy, aby sa Rusko tiež stalo členom NATO, len zdržanlivo. Kritizoval, že USA doteraz neberú do úvahy obavy Ruska. „Nechcete nás vidieť ako priateľa a spojenca, ale prečo z nás robíte nepriateľa,“ pýtal sa Putin.

Pripomenul, že NATO sa rozšírilo v piatich vlnách, takže jeho vojenská infraštruktúra je pri hraniciach Ruska, čo označil za „hlavnú príčinu krízy európskej bezpečnosti“. Dodal, že táto situácia sa zhoršuje, napr. rozmiestnením systémov protiraketovej obrany v Poľsku a Rumunsku.

Putin opätovne poukázal na to, že Rusko je za riešenie problémov diplomatickou cestou. Dodal, že Rusko vlani v decembri predložilo NATO a USA návrh dohôd o zárukách bezpečnosti, ale druhá strana zásadné požiadavky Ruska odignorovala a reagovala len „naučenými frázami“.

Podľa Putina sa Západ snaží Rusko vydierať a vyhrážať sa sankciami, pre ktoré si podľa neho vždy nájde zámienku. Hlavným cieľom je zdržiavať rozvoj Ruska. Vyhlásil, že Ukrajina nemá záujem o mierové riešenie v Donbase, chce organizovať „blitzkrieg“, pričom civilizovaný svet necháva toto počínanie Kyjeva bez povšimnutia.

Na záver svojho prejavu Putin oznámil, že považuje za nutné uznať samozvané republiky vyhlásené proruskými separatistami na východe Ukrajiny za nezávislé štáty. Súčasne s príslušnými výnosmi podpísal aj zmluvy o spolupráci s Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou.

Putin vyzval Ukrajinu, aby okamžite ukončila svoje vojenské operácie na východe krajiny alebo aby potom niesla zodpovednosť za prípadné krviprelievanie, keďže uznal nezávislosť východoukrajinských separatistov.

Prečítajte si, ako reagovali na prejav ruského prezidenta Putina zahraniční aj slovenskí politici:

Európska únia prijme sankcie voči Rusku

Nemecko pozastavuje schvaľovací proces plynovodu Nord Stream 2

Zelenskyj uvažuje o prerušení diplomatických vzťahov s Ruskom

Heger pre situáciu na Ukrajine zvolal bezpečnostnú radu

Prezidentka považuje uznanie separatistov na Ukrajine za okupáciu