Inflácia nabrala na sile, ceny rastú celosvetovo

BRATISLAVA – Pokrízový rast cien sa po celom svete v lete rozbehol naplno. V Spojených štátoch vystúpila v júni a júli medziročná inflácia meraná indexom CPI až na 5,4% (najviac od júla 2008), v eurozóne v septembri na 3,4% (najvyššie od septembra 2008), čo sú dlhoročné maximá. Informuje o tom VÚB v analytickej správe za september.

„Vysoký rast cien pritom nielen ukrajuje z kúpnej sily peňazí, a tak i reálnej hodnoty krátkodobých vkladov či nízkoúročených bezpečných dlhopisov, ale tiež vytvára v ekonomike iné problémy. Zatiaľ je to najmä na jej výrobnej strane, ktorá sa musí popasovať s drahšími vstupmi a možným prenosom vyšších nákladov na klientov. Ceny komodít a výrobcov pritom rastú ešte rýchlejšie ako koncové, spotrebiteľské ceny: výrobné ceny v USA sa v auguste v priemere medziročne zvýšili o viac ako 8% a v eurozóne v rovnakom mesiaci dokonca až o 12,1%,“ píše sa ďalej v správe.

Ani zďaleka už pritom nejde len o bázický efekt poklesu cien počas prvej vlny koronakrízy na jar minulého roku. Veľké množstvo rôznych výrobkov, vstupov či služieb je z hľadiska cien na historických maximách a ďalej rastie. Od elektriny a plynu, cez stavebné materiály, rôzne druhy kovov až po rastlinné agrokomodity. Zdá sa tak, že aktuálny inflačný problém už nie je len otázkou niekoľkých zavretých fabrík či prístavov kvôli pandémii. Čiastočne môže ísť stále o preskupenie spotreby od nakupovania služieb smerom k tovarom (chceme mať miesto na prácu, zábavu i pohyb aj doma) a znovuvytváranie väčších firemných zásob (aby boli v prípade výpadkov produkcie výrobcovia odolnejší). Ale čo ak ide aj o privysoký dopyt podporený rekordne uvoľnenou menovou a rozpočtovou politikou? Odpoveď na túto otázku je zásadná – určí totiž, ako dlho a ako vysoko môže inflácia pretrvávať. Aktuálne očakávané sprísňovanie menovej politiky by totiž prichádzalo neskoro a potenciálne prehriatu svetovú ekonomiku ochladilo sa až s oneskorením.

Na Slovensku od predpandemického obodobia podľa banky najviac zdraželi producenti rastlinných výrobkov (do augusta tohto roku o viac ako tretinu), potom výrobcovia kovov a kovových konštrukcií, napríklad ocele, ale aj chemikálií a chemických produktov či drevených a papierových výrobkov (pozri Graf 1 vľavo). To sa potom pretavuje aj do spotrebiteľskej inflácie, napríklad v oblasti potravín a stavebného materiálu. Ceny v doprave rástli v ostatných mesiacoch tiež veľmi rýchlo, ale v tejto oblasti ide najmä o korekciu prepadu výrobných cien rafinovaných ropných produktov z prvého polroka 2020 (tmavozelená, najnižšia krivka na grafe). Vysoké ceny vstupov však slovenské firmy vážne trápia, či už ide o výrobcov hnojív (Duslo, používa zemný plyn), hliníka (Slovalco) či distribútorov energií (Slovakia Energy).

Zdroj: VÚB